Vedci nám starnú

Starnutie obyvateľstva zasahuje aj komunitu vedcov a výskumníkov. Údaje Eurostatu ukazujú, že môže dokonca ohroziť inovačný potenciál EÚ.

Einstein
https://euractiv.sk

Pri starnúcej populácii by mali členské krajiny EÚ dávať mimoriadny pozor na stav ľudských zdrojov v oblasti vedy a výskumu. Len tak dokážu „zabezpečiť zachovanie ťažko získaných poznatkov“, píše sa v záveroch správy Eurostatu.

Eurostat cituje výročnú správu o vede a technológii v Japonsku, podľa ktorej starnutie japonskej spoločnosti spôsobuje, že sa v sektore zvyšuje počet ľudí v strednom a vyššom veku. Ak bude pokračovať trend nízkej pôrodnosti a starnutia obyvateľstva, Japonsku hrozí rýchle znižovanie počtu vedcov a inžinierov.

Problém by mali zmierniť špeciálne opatrenia určené pre starších výskumných pracovníkov, ktorí by tak mohli pokračovať v práci a ďalej prispievať svojou kreativitou.

V EÚ kolíše podiel výskumných a vedeckých pracovníkov vo veku 45-64 rokov medzi 30-50%. Najvyšší je v Bulharsku, Fínsku, Nemecku a Švédsku, najnižší v Španielsku, ktoré m súčasne pomerne vysoký podiel najmladšej vekovej skupiny (25-34 rokov). Slovensko je s približne 40% vedcov a výskumníkov vo veku 45-64 rokov blízko celoeurópskeho priemeru.

Starší vedci (45-64 rokov) sú tiež podľa štatistík menej mobilní, než ich mladší kolegovia. Neplatí to len v Dánsku a Británii.

Podpora vedeckej mobility je jedným z čiastkových cieľov Stratégie pre rast a zamestnanosť (Lisabonskej stratégie). Mobilné ľudské zdroje vo vede a výskume pomáhajú lepšiemu transferu poznatkov medzi priemyslom, akademickými a výskumnými organizáciami, čo zas zvyšuje celkový inovačný potenciál ekonomiky.

Dôležitou súčasťou Lisabonskej stratégie je tiež zvýšenie celkového počtu vedcov a výskumníkov – odhaduje sa, že na splnenie lisabonských cieľov ich Únia potrebuje o pol milióna viac (resp. 1,2 milióna, ak počítame všetkých zamestnancov v oblasti vedy a výskumu).

REKLAMA

REKLAMA