Vedci protestovali proti presunu eurofondov

Slovenská akademická obec minulý týždeň protestovala proti presunu približne 180 miliónov eur z operačných programov Vzdelávanie a Veda a výskum. Krok, ktorý schválila na svojom rokovaní vláda SR bude mať podľa nich pre vedu „katastrofálne následky“.

V snahe zvrátiť toto rozhodnutie vlády usporiadali poprední slovenskí vedeckí predstavitelia v piatok (4. februára) tlačovú konferenciu s názvom Zachráňme vedu. „Ocitli sme sa v takej dosť zložitej situácii, kedy vieme, že Slovensko je dlhodobo na chvoste Európskej únie čo sa týka financovania a podpory vedy a výskumu,“ uviedol na začiatok predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Jaromír Pastorek. Jeho slová potvrdzuje aj nedávno zverejnený Rebríček Únie inovácií, ktorý je ukazovateľom úrovne, na akej sa inovuje v jednotlivých členských štátoch. Slovensko je v ňom na 22. mieste, horšie sú na tom len Rumunsko, Litva, Lotyšsko, BulharskoŠpanielsko.

Pastorek dodal, že hoci je na vedu dlhodobo vyčlenených nedostatočne veľa prostriedkov- len pre porovnanie, v súčasnosti je to 0,48 percenta HDP, i keď cieľom EÚ sú tri percentá- vedci mali aspoň vyčlenený operačný program, z ktorého mohli potrebné financie získať. To sa však zmenilo.

„Častokrát bolo spomínané, že môžeme využívať eurofondy, ale keď sa aj z tohto jediného reálneho zdroja, kde sú ako- tak financie, zoberie skoro 30 percent tak tento krok považujeme prinajlepšom za nepremyslený,“ povedal na tlačovej konferencii Pastorek.

Po najnovšom rozhodnutí vlády realokovať 120 miliónov eur z operačného programu Veda a výskum a 60 miliónov z operačného programu Vzdelávanie tak vedci o tieto prostriedky, ktoré sú dominantným zdrojom súťažného financovania, prídu. Pritom, ako uvádza predseda SAV, za takto získané prostriedky sa dajú postaviť len štyri kilometre diaľnic a „otázka je, či nás tieto štyri kilometre spasia s tým, že veda bude podvyživená“.

Priznáva, že problémom vedy na Slovensku je aj jej dlhodobo nízka priorita v spoločnosti a dojem, že sa nedosahuje primerané výsledky- čo je podľa jeho vlastných slov často krát aj chybou samotných vedcov, keďže sa im nedarí dostatočne spropagovať vedu.

Nevýhodou vedy je podľa Pastoreka aj to, že výsledky nie sú hneď vidieť. „Veda, to je beh na dlhé trate. Je iluzórne si myslieť, že keď ja dám dnes milión korún do nejakého projektu, za dva roky ho vyriešim a na tretí rok sa mi ten milión vráti. Jednoducho to tak nejde.“ Ako príklad uvádza, že keď spolu so svojim tímom pred pred 20-timi rokmi identifikovali jeden gén a proteín, ktorý napomáha pri diagnostike a liečbe ťažkých agresívnych nádorov, ktorý sa ale až dnes dostáva do praxe.

Výsledky však sú, dodáva Pastorek- či už v oblasti biomedicíny, chémie, kvantovej fyziky, výskumu rakoviny, či v materiálovom výskume- a to aj napriek nedostatočnej výbave. „Za posledných 20 rokov sa nepostavila žiadna inštitúcia. V starých budovách sa nedá robiť výskum,“ dopĺňa predseda SAV.

Bývalý rektor STU Vladimír Báleš dodáva: „U nás (na Slovenskej technickej univerzite) si nechcú firmy často krát objednávať výskum, lebo povedia: Vy máte tak zastaralý laboratórny park, ža radšej si tie roboty dáme urobiť v zahraničí. A o tom to je, že keď naši ľudia prídu do sveta a dostanú do rúk tie prístroje tak sú z nich špičkoví vedci.“

(Ne)čerpanie eurofondov?

Hlavným argumentom vlády na presunutie eurofondov bola ich nízka miera čerpania. Vedci sa však bránia, že je to spôsobené najmä veľkou mierou byrokracie a tiež nedostatkom vyhlásených výziev. „Tie administratívne kritériá sú tak náročné, že ak niekto naozaj aj bol excelentný tak prestáva byť excelentným vedcom, ale stáva sa nosičom papierov na ministerstvo školstva,“ dodáva predseda Učenej spoločnosti SAV a popredný fyzik Vladimír Bužek.

„Vzniká dojem, že slovenská veda nevie využiť eurofondy, ale opak je pravdou. Eurofondy sú pre slovenskú vedu životne dôležité,“ hovorí Pastorek a dopĺňa, že ide o „jediný seriózny zdroj financovania“. Hoci je totiž na Slovensku aj Agentúra pre podporu výskumu a vývoja (APVV), ktorá má zastrešovať udeľovanie grantov, „treba si uvedomiť, že táto agentúra bola dosť znefunkčnená za posledné roky“ a navyše, už viac ako pol roka nebola vypísaná žiadna výzva. „Ja si myslím, že tie peniaze sa dajú vyčerpať, ale na to treba zaviesť systém. Jednoducho tu musí ísť jedna výzva za druhou. Treba odbyrokratizovať eurofondy, spustiť výzvy,“ dopĺňa Pastorek.

Problémov je viac. V súčasnosti sa rokuje v EÚ o novom rozpočte na budúce obdobie (2014 až 2020). V tomto programovom období pritom Slovensko dostalo 11 miliárd eurofondov, z toho na operačný program Veda a výskum sa vyčlenilo 1,3 miliardy eur. Väčšia časť prostriedkov je určená na dobudovanie infraštruktúry. Hrozí však, že vďaka presunu fondov z tohto operačného programu do OP Doprava sa už Slovensku nepodarí obhájiť v Bruseli operačný program Výskum a vývoj, minimálne nie výška jeho financovania. „Otázka je, že keď sa bude vybavovať alebo vyjednávať ďalšie programovacie obdobie, aký bude postoj voči celkovému financovaniu vedy zo štrukturálnych fondov v Bruseli, keď povedia: No tak, vy ste tie peniaze mali a ste ich nedokázali minúť, ste ich presunuli tak asi ich nepotrebujete, uvádza šéf SAV.“


V snahe získať finančné zdroje sa slovenskí vedci zapájajú aj do rámcových programov EÚ, teda do obdoby eurofondov v oblasti vedy. V tomto prípade ale o víťazných projektoch nerozhodujú národné orgány, ale Brusel. Ide preto o relatívne prestížnu záležitosť, kde sme podľa Pastoreka celkom úspešní. „Najväčší problém je ten, že v krajinách E15 považujú tento typ financií z rámcových zdrojov za takú čerešničku na torte. My to máme presne otočené. My tú čerešničku máme ako tortu, lebo nič iné nemáme.“

Podľa Pastoreka preto môže mať toto opatrenie vlády „pre vedu katastrofálne následky“, keďže „hrozí, že tým pádom slovenská veda príde nie o 120 miliónov eur, ale o sumu viac ako 1,4 miliardy eur a táto suma určite nebude v žiadnom prípade nahradená z iných verejných zdrojov, pretože všetci sme realisti a vieme, aký je rozpočet, aká je štruktúra, aký je HDP.“ Báleš dodáva: „Spoliehali sme, že budeme čerpať eurofondy, ktoré sú práve na zlepšenie infraštruktúry vysokých škôl. To nie sú len budovy, ale aj prístroje. Ak toto padne, slovenské školy sa neposunú medzi top 500, ale najhorších 500.“


Na záver Pastorek dodáva, že hoci slovenská vláda deklarovala znalostnú spoločnosť za prioritu, namiesto zvýšenia financií došlo vo vede k ich kráteniu. „Pozrite si uznesenie vlády. Máte jeden bod, kde sa berú peniaze z OP Výskum a vývoj a v ďalšom bode máte, že potrebujeme budovať znalostnú ekonomiku, však to je schizofrenické.“

Na ilustráciu, na vedu išlo v roku 2009 z rozpočtu 1,26 miliardy eur a na tento rok je to 600 miliónov eur, čiže pokles o viac ako 50 percent. Vláda vtedy deklarovala, že zvyšné prostriedky sa získajú z eurofondov, no najnovšie pristúpila aj k ich kráteniu. Práve z tohto dôvodu podpísalo približne 60 najvýznamnejších predstaviteľov vedy a výskumu na Slovensku petíciu, ktorú je možné nájsť na stránke www.zachranmevedu.sk. Výzvu už cez internet podporilo viac ako 3100 ľudí.

Postoje

Nastupujúci rektor Univerzity Komenského v Bratislave Karol Mičieta povedal: „Naše technologické vybavenie musí byť odpovedajúce, aby sme mohli urdžať krok aspoň so spolupracujúcimi pracoviskami. A keď nebudeme mať takú technológiu, keď nebudeme mať také možnosti prezentovať výsledky, jednoducho sa dostaneme do dobrých časopisov len tak, že budeme spoluautori niekoho, ale od nás už nebudú výstupy.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA