Vedci žiadajú výhodnejšie nastavenie financovania

Univerzitní výskumníci kritizovali súkromno- verejnú Iniciatívu za inovatívne liečivá (IMI), ktorej cena je dve miliardy eur. Tvrdia totiž, že ich účasť na projekte je ohrozená, pokiaľ nedôjde k zásadným zmenám v oblasti financií a duševného vlastníctva.

Liga európskych výskumných univerzít (LERU), ktorá zastupuje niektoré z najväčších mien v akademickom svete, napísala predstavenstvu IMI pichľavý list, v ktorom poukazuje na „nedostatky“ v programe. Tie podľa akademikov poškodili medzinárodnú kredibilitu tejto iniciatívy.

Výskumníci tvrdia, že akademické spoločenstvo sa plne do projektu nezapojilo, lebo univerzity riskujú, že zapojením sa tratia. Skupina zároveň uviedla, že spoluprácu sprevádzajú chaos a nedôvera v oblasti duševného vlastníctva a ohľadne toho, ako sa tieto projekty vedú.

IMI ale akademikov ich slová vrátila s tým, že akademici a malé a stredné podniky stoja v rade, aby sa mohli tejto iniciatívy zúčastniť. Dodali tiež, že jej štruktúry sú vytvorené tak, aby zaistili, že výskum sa podarí komercionalizovať tak efektívne ako sa len dá.

Výskumníci sú k IMI kritickí

LERU podčiarkla, že ducha iniciatívy podporuje a akademickí vedci majú záujem o spoluprácu s priemyslom v snahe podporiť farmaceutické odvetvie. Uviedli však, že to sa dá dosiahnuť len ak budú vedci braní ako rovnocenní partneri „s jasnými výhodami pre obe strany“.

„IMI je ukážkou toho, ako by verejno- súkromné partnerstvo nemalo vzniknúť. Kombinácia nevýhodných pravidiel financovania a duševného vlastníctva je dvojnásobným mínusom keď dôjde na zapojenie akademikov, či malých a stredných podnikov,“ uvádza sa v liste.

Práve nedostatok obojstranných výhod viedol k „výraznému nezáujmu“ akademikov pri prvých dvoch výzvach na podanie žiadostí zo strany IMI. Podľa výskumníkov ovplyvní táto „utlmená účasť“ univerzitných vedcov úroveň projektov na výskum liekov, ktoré financuje súčasná iniciatíva.

Univerzitná skupina tiež tvrdí, že Európska komisia, priemysel a IMI spravili len málo na to, aby utíšili tieto obavy z posledných dvoch rokov, a to aj napriek opakovaným sťažnostiam vedeckým pracoviskám na univerzitách.

IMI ale pre EurActiv povedal, že na projektoch sa v rámci prvého kola výziev zúčastňuje 155 univerzít a 24 malých a stredných podnikov. Podľa nich je to dôkazom, že jasne neexistuje „nedostatok účasti“. IMI zároveň dodala, že v rámci druhého kola žiadostí sú výsledky ešte povzbudivejšie.

Výskumníci žiadajú preplatenie všetkých nákladov

IMI, ktorú spoločne financuje Európska komisia a Európska federácia združení farmaceutického priemyslu (EFPIA) ponúka podľa akademikov výskumníkom menej atraktívne podmienky ako iné projekty financované z EÚ. Univerzity zapojené do IMI sú platené zo Siedmeho rámcového programu (FP7) Európskej únie, ale LERU tvrdí, že ich pravidlá financovania sa líšia od bežných pravidiel v rámci európskych výskumných fondov.

Vo svojom liste univerzitní výskumníci tvrdia, že poprední vedci upustia od iniciatívy pokiaľ sa im nebudú náklady na projekty preplácať v plnej výške tak ako je tomu aj v prípade ostatných grantov FP7. Vedúce výskumné inštitúcie totiž síce zvýšili v posledných rokoch profesionalitu svojich účtovných štruktúr, ale teraz sú penalizované finančným mechanizmom okolo IMI, tvrdí skupina vedcov.

IMI v reakcii na to povedala, že jej prioritou je podpora inovácií v odbore liečiv, ale finančné opatrenia sú záležitosťou pre Európsku komisiu.

Režim duševného vlastníctva „nahráva priemyslu“

Univerzity sa tiež sťažujú, že politika duševného vlastníctva je vágna a nastavená v prospech priemyslu. To považujú za hlavnú prekážku pri projektoch IMI. Tretie kolo výziev by preto podľa skupiny LERU malo ostať nevyhlásené až dovtedy, kým sa podarí vyriešiť tento spor.

„Európska komisia a Európska federácia združení farmaceutického priemyslu by nemali od svojich partnerov očakávať, že prijmú pravidlá, podľa ktorých sa v podstate vzdajú svojho duševného vlastníctva zadarmo a dokonca nedostanú ani plné financovanie svojich výskumných aktivít,“ uvádzajú vedci.

„Dôsledkom toho je, že niekoľkí členovia LERU a ďalšie výskumné inštitúcie zaviedli prísnejšie procedúry pre vedcov, ktorí sa chcú podieľať na projektoch z dielne IMI, ktorých výsledkom je, že väčšina sa stiahne ešte pred podaním žiadosti, lebo účasť univerzitných vedeckých pracovníkov jednoducho nie je reálna,“ uvádza LERU.

Výskumníci tiež zdôraznili problém nadmernej byrokracie a „zaťažujúcich manažérskych nánosov“ na zapojené farmaceutické spoločnosti. Tvrdia pritom, že vysoká fluktuácia zamestnancov a neskúsenosť viedli k „všeobecnému zmäteniu, že kto je za čo zodpovedný“.

IMI kritiku odmieta

Výkonný riaditeľ IMI Michel Goldman povedal, že režim duševného vlastníctva vytvorený pre túto iniciatívu slúži na zvyšovanie rýchlosti objavov a rozvoja v oblasti farmaceutického priemyslu.

„Špeciálna politika v oblasti duševného vlastníctva bola vytvorená tak, aby viedla k rýchlejším odhaleniam a využitiu nových znalostí tým, že sa zaručia prístupové práva tretím stranám. Tie totiž môžu byť v lepšej pozícii, aby zaistili rýchle a dostatočné rozšírenie a využitie,“ povedal a dodal, že o konkrétnych podmienkach sa vyjednáva pri každom jednom kontrakte zvlášť.

„Záujemcovia, ktorí sú za výlučné práva môžu s touto politikou nesúhlasiť, ale je to základný princíp IMI,“ povedal Goldman. Podľa vlastných slov si je vedomý toho, že niektoré organizácie majú z nastavenia systému obavy a IMI preto v súčasnosti ukončuje práce na príručke, ktorá ma žiadateľom pomôcť pri vyjednávaní ohľadne duševných práv.

IMI svoj list zverejnila v periodiku Nature, kde obhajovala svoju politiku duševného vlastníctva po tom, čo sa na ňu zniesla spŕška kritiky. Goldman tvrdí, že problémy čiastočne pramenia z nepochopenia toho, ako sa zaobchádza so zdieľaním vedomostí pri spolupráci medzi univerzitami a priemyslom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA