Vízia pre výskum do roku 2020

Aj napriek obavám, že súčasná svetová finančná kríza môže ohroziť niektoré z investícií do výskumu a vývoja, ministri EÚ včera načrtli svoju víziu pre Európsky výskumný priestor, ktorý by do roku 2020 nemusel poznať hranice.

Manažment investícií do výskumu a vývoja (R&D) a posilňovanie „poznatkového trojuholníka“ (vzdelávanie – výskum – inovácie) sú kľúčom k úspešnému dokončeniu Európskeho výskumného priestoru (ERA), zhodli sa včera (2.12.) v Bruseli ministri členských krajín EÚ, ktorí zodpovedajú za konkurencieschopnosť.

Ministri odsúhlasili aj procedúru pre spoločné výskumné programy, ktorých cieľom je zlepšiť odpovedanie na hlavné spoločenské výzvy, akými sú napríklad dopady potravinovej krízy na poľnohospodárstvo, ale i manažment ekosystémov, zmierňovanie klimatických zmien, či starnutie európskej populácie.

V tomto smere sa prvým sľubným projektom môže stať výskum Alzheimerovej choroby a neurodegeneratívnych chorôb, myslí si Valérie Pécresse, francúzska ministerka pre vyššie vzdelávanie a výskum. Dodala, že takýto výskumný zámer posadí členské štáty na „sedadlo vodiča,“ zatiaľ čo Európska komisia sa do rovnakého R&D auta posadí ako „spolujazdec,“ ktorý bude „zabezpečovať dostatok paliva v nádrži.“

„Je naozaj nevyhnutné spoločne sa dohodnúť, aký druh ERA chceme dosiahnuť odteraz za pätnásť alebo dvadsať rokov. Toto rozhodnutie je politickým odkazom, že veríme v budúcnosť: vieme, že dôvera je svätým grálom súčasnej situácie,“ komentoval včerajšie uznesenie ministrov Jazen Potočnik, komisár zodpovedný za vedu a výskum. Na adresu obáv o možné krátenie rozpočtu pre R&D aktivity v dôsledku finančnej krízy povedal, že investovanie do inovácií „nie je dodatočné bremeno, ale dôležitá investícia do tvorby pracovných miest a hospodárskeho rastu v budúcnosti.“ Podľa komisára je nevyhnutné prehodnotiť strednodobé a dlhodobé perspektívy ekonomiky, nasmerovať ich smerom k zeleným technológiám a založiť ich na poznatkoch.

Európska komisia po prvýkrát navrhla vytvorenie ERA v roku 2000. Od tej doby predstavila viacero textov, ktoré pomenovali dominantné prekážky, ktorým čelí európsky výskum a výskumníci. Pred Bruselom a členskými krajinami dnes stoja dve základné výzvy: motivovať vysokokvalifikované ľudské zdroje, aby prišli pôsobiť do Európy a súčasne im, ako aj poznatkom umožniť voľne sa pohybovať v rámci EÚ.

REKLAMA

REKLAMA