Vláda schválila Stratégiu celoživotného vzdelávania

Na financovanie aktivít by sa vo väčšej miere mali využívať peniaze z európskych fondov.

Krátka správa

Dokument na rokovanie vlády predložil minister školstva Ján Mikolaj. Jedným z jeho východísk sú aj  najnovšie dokumenty a hodnotenia Európskej komisie v oblasti napĺňania cieľov Národného programu reforiem. Celoživotné vzdelávanie je v materiály v súlade s celoeurópskymi trendmi považované za významný nástroj udržateľného hospodárskeho rastu. „Prioritou sa vo vedomostnej spoločnosti stáva vzdelaný občan schopný pružne reagovať na neustály vývoj na národnom, ale i európskom trhu práce, občan schopný kriticky myslieť, analyzovať spoločenské javy a rozvíjať svoje sociálne zručnosti,“ uvádza sa v stratégii.  

Slovenská republika dosiahla v roku 2006 rast hrubého domáceho produktu vo výške 8,2% a prognóza na rok 2007 je 8%. Náš hospodársky rast musí byť založený na schopnosti vyrábať s vysokou pridanou hodnotou, čo vyžaduje od slovenských ľudí pracovať s neustále novými informáciami, produkovať nové poznatky a využívať ich v praxi.  Preto  udržaniu týchto v Európe ojedinelých výsledkov musí zodpovedať úroveň kvality a dostupnosť celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva pre občanov, ktorí  počas svojho aktívneho života potrebujú niekoľkokrát zmeniť kvalifikáciu a zamestnávateľov, ktorí produkciou a službami a zavádzaním inovácií vytvárajú nové pracovné miesta, na ktoré potrebujú novo kvalifikované pracovné sily. Ako však ukazuje štatistické zisťovanie z roku 2005, iba 5% občanov SR vo veku medzi 25 – 64 rokov participovalo na celoživotnom vzdelávaní.

Vláda by mala jednak motivovať ľudí k celoživotnému vzdelávaniu a neustálemu zvyšovaniu a prehlbovaniu si kvalifikácie, jednak by mala pre to vytvárať reálne podmienky. „Osobitnú pozornosť je potrebné venovať občanom s nízkou kvalifikáciou, ktorí sa dlhodobo nezapájajú do vzdelávacieho procesu,“ hovorí minister J. Mikolaj. Úlohou vlády je pritom systémovo prepojiť a koordinovať rôzne systémy verejného, súkromného či podnikového, formálneho i neformálneho vzdelávania a učenia sa. 

Východiskom pre vypracovanie návrhu stratégie boli európske a národné strategické a koncepčné materiály zamerané na problematiku rozvoja ľudského kapitálu ako hybného motora rozvoja celej spoločnosti. Z dielne Európskej komisie je to Memorandum celoživotného vzdelávania z r. 2000 a Lisabonská stratégia, ďalej vládna Koncepcia celoživotného vzdelávania v SR z r. 2004, Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 z roku 2005, ako aj iné relevantné európske a národné materiály, zamerané na oblasť rozvoja ľudských zdrojov.          

 Finančné zabezpečenie napĺňania cieľov stratégie nekladie nároky na zdroje štátneho rozpočtu.  Plnenie navrhnutých opatrení bude financované z rozpočtových kapitol dotknutých ústredných orgánov štátnej správy, alebo z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Cieľom je zhodnotiť možnosti financovania celoživotného vzdelávania v SR s dôrazom na viaczdrojové financovanie a zaviesť ich do právnej úpravy. Na financovaní celoživotného vzdelávania by sa tak okrem jednotlivcov mal podieľať štát formou národných grantov, územná samospráva, zamestnávatelia z verejného  a súkromného sektora, bankový sektor.

Je zaujímavé, že pripomienkové konanie ku stratégii sa skončilo bez medzirezortných rozporov.

REKLAMA

REKLAMA