Výskum: ako efektívne spájať peniaze a mozgy

Európska komisia chce, aby členské krajiny spojili peniaze a najlepšie mozgy vo výskume hlavných spoločenských výziev – starnutie obyvateľstva, energetická bezpečnosť, migrácia a pod. Hranie sa na národnom „piesočku“ považuje za mrhanie peniazmi.

biotechnologický výskum
Zdroj: www.creativecommons.org

Pozadie

Podľa Komisia sa o smerovaní, financovaní, monitorovaní a hodnotení až 85% verejného výskumného sektora rozhoduje na národnej úrovni. Len zvyšok je organizovaný a financovaný na širším, cezhraničným spôsobom – 10% cez medzivládne organizácie a podporné schémy a 5% cez európske rámcové programy.

Brusel pred následkami tejto situácie opakovane varuje – výzvy, ktoré má výskum riešiť, sú obrovské, prekračujú hranice štátov, a fragmentácia úsilia a rozpočtov znižuje efektívnosť aktivít.

V hodnotení Európskej výskumnej oblasti (ERA) na jar 2007 vyzvala Komisia na optimalizáciu výskumných programov. Výskum na regionálnej a národnej úrovni by sa mal stať koherentnejší prostredníctvom spoločného stanovovania priorít.

Koordinovanejší národný výskum v oblasti nízkouhlíkových technológií navrhuje Brusel v rámci plánu Strategických energetických technológií (SET).

Spoločné stanovenie priorít

Boj proti klimatickým zmenám, bezpečnosť dodávok energií, prevencia veľkých pandémií, zachovanie morských ekosystémov a biodiverzity, kvalita potravín a zabezpečenie ich dostatku, to sú „najviac zdieľané výzvy našich spoločností“, povedal komisár pre výskum Janez Potočnik pri prezentácii Oznámenia o spoločnom programovaní, 15. júla.

Týmto výzvam „možno čeliť prostredníctvom výskumu a technologického rozvoja“ a vyžadujú si európsku, ak nie dokonca globálnu odpoveď.

Ambíciou Oznámenia je vytvoriť podmienky pre cezhraničný výskum v strategických oblastiach prostredníctvom spoločnej výskumnej agendy.

„Prirodzene, národné programovanie výskumu je namieste, keď sa týka národných potrieb a priorít. No pre najväčšie spoločenské výzvy“ je konanie na národnej úrovni mrhaním peniazmi, časom a zdrojmi, tvrdí Potočnik.

Spoločné programovanie je podľa komisára o spolupráci verejných inštitúcií v strategických výskumných oblastiach, kde sa členské krajiny dobrovoľne rozhodnú spojiť svoje financie a ľudský potenciál. Rozhodnutie o spoločných cieľoch, vývoj a implementácia výskumnej agendy bude potom v rukách zúčastnených partnerov.

Spoločné programovanie „nevyžaduje účasť všetkých členských krajín. Môže byť à la carte, no takéto partnerstvá budú otvorené každej členskej alebo asociovanej krajine, ktorá sa bude chcieť kedykoľvek pripojiť.“

Komisár Potočnik je optimista. Podľa neho má spoločné programovanie „potenciál stať sa mechanizmom na európskom výskumnom poli minimálne tak dôležitým, ako je rámcový program, a zmeniť spôsob, akým Európania pozerajú na výskum“.

Členské krajiny rezervované

Záverečná správa verejných konzultácií o budúcnosti ERA však ukázala, že mnohé členské krajiny sa neponáhľajú s koordináciou národných výskumných priorít a programov. V reakciách upozorňovali na dôležitosť „nájdenia citlivej rovnováhy“, nakoľko priveľa koordinácie a spolupráce môže „potenciálne znížiť pozitívnu súťaž a diverzitu“.

Ďalšie kroky

  • Ministri majú v krátkom čase nominovať vysokých predstaviteľov pre identifikáciu špecifických oblastí spoločného programovania.
  • Do konca 2008: Rada môže schváliť koncept a ciele spoločného programovania.
  • Do polovice 2009: vysokí predstavitelia majú identifikovať špecifické oblasti spoločného programovania
  • Do konca 2009: Komisia predloží odporúčania na schválenie Rade, ktorými sa majú začať iniciatívy spoločného programovania v identifikovaných oblastiach.

REKLAMA

REKLAMA