Výskum: Ťahanice o financovanie začínajú

V Bruseli už začína čulé zákulisné manévrovanie európskych vlád, ktoré sa snažia získať čo najvyšší podiel z rozpočtu Spoločenstva určeného na výskum a to aj napriek tomu, že nový rámcový program nespustia skôr ako v roku 2014.

Pozadie:

Výskumné a inovačné aktivity EÚ od roku 1984 spadajú rámcový program (RP). RP pre výskum je hlavným finančným a právnym nástrojom EÚ pri implementácii Európskej vedeckej oblasti (ERA).  V súčasnosti prebieha v poradí siedme obdobie určené na roky 2007 až 2013. V najbližších mesiacoch by mali vyhodnotiť výsledky dosiahnuté za polovicu časového intervalu. Kritici upozorňujú na viaceré zlyhania, najmä slabé zapojenie malých podnikov.

Otázky:

Na výskumné projekty v rámci Európy je vyčlenených 50 miliárd eur, no hlasy volajúce po väčšom objeme neutíchajú. Menovaná komisárka pre výskum, inovácie a vedu, Írka Máire Geogheganová-Quinnová počas svojho vypočutia v Európskom parlamente poslancov uistila, že 86 miliárd eur zo štrukturálnych fondov určených na inovácie použijú na výskum a transfer technológií.

Na stôl boli predložené aj návrhy, ktoré vyzývajú, aby vysoké položky z rozpočtu určené na poľnohospodárstvo a sociálne záležitosti preorientovali tak, aby pomohli spĺňať európske inovačné ciele. Aj Európsky investičný fond (EIB) je tiež považovaný za nástroj, ako získať viac kapitálu pre výskumné aktivity.

Silné štáty sa snažia chrániť svoj podiel

V Bruseli začína intenzívny lobing za oblasti, na ktoré by mal smerovať ďalší multimiliónový rámcový program pre výskum a technologický rozvoj (RP8). Mal by byť najväčším fondom tohto typu na svete.

Prvé príspevky do skorých diskusií pochádzajú z Nemecka, pretože ako ukazujú štatistiky – majú čo brániť. Nemecký biznis, vedecké centrá a univerzity sú najčastejšími partermi výskumných projektov, nasledované britskými, francúzskymi a talianskymi.

Francúzsko tiež chráni svoje záujmy a zdôrazňuje potrebu užšej cezhraničnej vedeckej spolupráce. Paríž dokonca začal využívať „vedeckú diplomaciu“ a svojich výskumných pracovníkov vyslal do viacerých členských štátov, aby budovali hodnotné vzťahy.

Ide však čiastočne aj o snahu „starých členských štátov“, aby boli o krok ďalej pred konkurenciou zo strany nových členov, ktorí ešte stále cítia šancu na „zožatie“ výsledkov šiesteho a siedmeho RP.

„Železná opona výskumu“

Ak sa pozrieme na údaje o tom, ktoré členské štáty sa najviac podieľali na projektoch RP6, je zjavný rozdiel medzi východom a západom, čo nové členské krajiny vedie k snahe získať väčší podiel. Tento trend si samozrejme všimli aj na politickej úrovni.

Berlín však odkázal, že RP je určený na financovanie excelentnosti, ktorá je schopná zvyšovať štandardy cez paneurópsku spoluprácu. Nemci zdôraznili, že Európa potrebuje oceňovať najlepších výskumníkov a program sa nemá vnímať ako zdroj na rozhadzovanie naprieč kontinentom.

Okrem toho poznamenali, že v porovnaní s ich príspevkom do európskeho rozpočtu, väčšina krajín profituje z rámcového programu a práve nové členské krajiny oveľa viac ako sa očakávalo. Vo väčšine prípadov majú tendenciu zameriavať sa na expertízu. Podľa údajov RP7 sa napríklad Švédsko zameriava najmä do výskumu týkajúceho sa zdravia, Grécko na informačno-komunikačné technológie a Lotyši na inovatívne malé a stredné podniky.

Holistickejší systém financovania

Pokles HDP naprieč EÚ nespôsobil len raketový rast vládnych dlhov, ale aj obmedzenia rozpočtu Únie. Prirodzene sa dá očakávať, urputné bránenie prostriedkov na výskum., no politici budú musieť nájsť aj nové zdroje financovania sektora.

Kým pri koncipovaní minulých rámcových programov inovácie nemali takú váhu, pri rokovaní o RP8 sa bude prihliadať na ciele stratégie EÚ 2020, inovačný akčný plán a snahu na preorientovanie sa na „zelenú“ ekonomiku.

Všetky dostupné zdroje budú využívané na generovanie rastu a tvorbu nových pracovných miest. Z 347-miliardových štrukturálnych fondov je 86 miliárd eur vyčlenených na inovácie, no zároveň je stanovené aj kam majú smerovať. Časť sa priamo distribuuje na regionálny rozvoj a turizmus.

Vznikli teda extrémne názory, že Európsky sociálny fond by mali zmeniť na inovačný. Avšak to je veľmi málo pravdepodobné, pre sociálnu krízu, ktorá visí nad „nezamestnanou“ Európu. Ak už má vzniknúť Európsky inovačný fond, bude to skôr z Európskeho investičného fondu zameraného na poskytovanie rizikového kapitálu malým podnikom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA