Výskum vo Francúzsku je v „zlom stave“

Cieľ investovať do výskumu a vývoja tri percentá HDP je vo Francúzsku veľmi potrebný. Je však len malá šanca, že by sa túto súčasť stratégie Európa 2020 podarilo do konca desaťročia naplniť, najmä v časoch krízy, píše francúzsky EurActiv.

Od schválenia Lisabonskej stratégie sa Francúzsku nepodarilo splniť tri percentá HDP na výskum a vývoj. Podľa Eurostat sa francúzske investície v tejto oblasti v roku 2001 pohybovali okolo 2,2 percent a odvtedy zaznamenávajú pokles. V roku 2007 to bolo už 2,08 percenta, pričom polovica prostriedkov pochádza zo súkromných zdrojov.

V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami je Francúzsko na 14. mieste, čo je ďaleko za Švédskom (3,6 percenta) a Fínskom (3,5 percenta). Francúzsko tak na výskum vynakladá približne 40 miliárd eur, zatiaľ čo v Nemecku je to 61 miliárd eur a Spojené štáty vyčleňujú na túto oblasť až 269 miliónov eur. Navyše, Francúzsko je jediná členská krajina OECD, kde v poslednom desaťročí vládne výdavky na výskum a vývoj v reálnych číslach poklesli (o približne štyri percentá).

V snahe čeliť tejto situácii francúzska vláda v roku 2008 vyhlásila, že bude výskumu a vývoju venovať zvýšenú pozornosť, a to aj pomocou „Národnej stratégii pre výskum a inovácie“ (SNRI). Ako hlavné priority sa určili zdravotníctvo a biotechnológie, životné prostredie a zelené technológie, informácie, komunikácie a nanotechnológie. Z týchto priorít vzišlo 29 projektov, ktoré sa podporujú „veľkou pôžičkou (grand emprunt) vo výške 35 miliárd eur.

V decembri minulého roka francúzsky prezident Nicolas Sarkozy špecifikoval oblasti, ktoré majú z pôžičky vyťažiť: univerzity a výskum získali leví podiel keď sa im podarilo si zabezpečiť každý osem miliárd eur a päť miliárd eur sa vyčlenilo na rozvoj obnoviteľných energií.

Dôležitý, ale nesplniteľný cieľ?

Vo Francúzsku panuje všeobecné povedomie o nutnosti investovať viac do výskumu a vývoja. Podľa vlády je cieľ tri percentá „kľúčovým faktorom rastu“ a musí preto zostať „stredobodom našich priorít“. Pre krajinu sú investície dôležité aj z toho hľadiska, že výrazne zaostáva za Japonskom a Spojenými štátmi.

Francúzsky ekonóm Mathieu Plane tvrdí, že hoci stanovenie si cieľa na európskej úrovni je „želané“, jeho splnenie je „nedosiahnuteľné“. Okrem iného podľa neho existujú vážne politické prekážky. „Francúzsku sa to nepodarilo počas obdobia rastu na začiatku tohto desaťročia. Neexistuje preto, aby sa mu to podarilo v nasledujúcom desaťročí, najmä v čase krízy,“ vysvetľuje.

Práve rozpočet na výskum a vývoj je v čase krízy ten prvý, ktorý sa škrtá. A škrty sú vo Francúzsku potrebné na to, aby sa krajine podarilo splniť podmienky Paktu stability a rastu, ktorý stanovuje podmienky deficitu verejného dlhu na tri percentá HDP.

Veľké pôžičky

Rektor univerzity v Limoges a podpredseda Konferencie rektorov univerzít (CPU) Jacques Fontanille vníma veľké pôžičky (grand emprunt) priaznivo a predpovedá, že vďaka nim získajú univerzity „väčšiu finančnú nezávislosť od politických zmien“. Dodáva, že „rozpočty sa budú financovať dlhodobo, keďže viac nebudú závisieť od úskalí ročných rozpočtov“.

Niektorí predstavitelia sú ale skeptickí. Združenie akademikov a výskumníkov Sauvons la recherche podotýka, že 11- miliardová pôžička v skutočnosti pozostáva z kapitálových príspevkov. To znamená, že ak už raz dostanú financie, univerzity budú ďalej dostávať len úroky- približne 500 miliónov eur ročne, uvádza združenie. Fontanille toto tiež kritizoval: „Ich množstvo bude závisieť od vývoja situácie na trhoch.“

Navyše, dotácie pôjdu len najväčším univerzitám, takže medzera medzi univerzitami a študentami sa ešte prehĺbi- „super elitné univerzity“ budú prosperovať a nechajú ostatné za sebou.

Plane zároveň dodáva, že investície nezabezpečia splnenie cieľa tri percentá HDP, keďže ide o krátkodobú investíciu a na „financovanie vedy a výskumu je potrebná dlhodobá neprítomnosť zadlženia“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA