Výzvou pre vzdelávanie je zvyšujúci sa vek učiteľov

OECD upozornila, že veľkým problémom vzdelávania v Európe je neustále sa zvyšujúci vek učiteľov. Výdavky skúmaných členských štátov EÚ na študenta sú nižšie ako priemer OECD, v prípade Slovenska najnižšie spomedzi krajín V4.

Európska komisia uvítala uverejnenie výročnej správy Education at a Glance 2012 (Súhrnné informácie o vzdelávaní 2012) OECD, ktorá obsahuje údaje z 34 krajín vrátane 21 členských štátov EÚ o situácii vo vzdelávaní. Uvádza sa v nej niekoľko oblastí vzdelávania v Európe, v ktorých by sa v blízkej budúcnosti mohli vyskytnúť problémy.

Jednou z nich je neustále sa zvyšujúci vek učiteľov. V piatich krajinách EÚ (Česká republika, Estónsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko) má viac ako 40 % stredoškolských učiteľov 50 a viac rokov. V Nemecku a Taliansku tento podiel dokonca presahuje 50 %.

Ďalšou otázkou je aj rodový rozdiel: podľa správy sa na vysokoškolskom vzdelávaní v EÚ zúčastňuje takmer o tretinu viac žien ako mužov.

Výdavky na vzdelávanie v 21 členských štátoch EÚ, ktoré sú do správy zahrnuté, predstavovali v roku 2009 v priemere 9 122 USD (7 134 EUR) ročne na študenta od primárneho po terciárne vzdelávanie. Je to o niečo menej ako priemer OECD, ktorý bol 9 252 USD (7 236 EUR). Spomedzi krajín V4 malo Slovensko najnižšie priemerné ročné výdavky na študenta.

 

Zdroj: OECD

Medzi 6 členských štátov EÚ, ktoré nie sú členmi OECD a na ktoré sa táto správa nevzťahuje, patrí Bulharsko, Cyprus, Litva, Lotyšsko, Malta a Rumunsko.

Vassiliou: Nesmieme zaspať na vavrínoch

Finančná návratnosť terciárneho vzdelávania sa naďalej zvyšuje. Európsky absolvent môže údajne počas celého svojho pracovného života počítať v priemere s čistým zárobkom 176 000 USD (136 476 EUR), čo je viac ako celkový priemer OECD.  Vysokoškolské vzdelanie tiež prináša pre verejnosť dlhodobé prínosy vo forme vyšších daňových odvodov a ďalších úspor, ktoré takmer trojnásobne presahujú verejné náklady.

„Členské štáty sú si vedomé toho, že investície do vzdelávania sú nevyhnutné pre budúcnosť Európy a jej dlhodobú prosperitu. Údaje jasne ukazujú, že výdavky na vzdelávanie sa mnohonásobne zhodnocujú vďaka jeho prínosom. Nesmieme však zaspať na vavrínoch: zo správy takisto vyplýva, že vzdelávanie si vyžaduje reformy a modernizáciu a že je potrebné zvýšiť jeho príťažlivosť tak pre študentov, ako aj pre učiteľov“, uviedla Androulla Vassiliou, komisárka EÚ pre vzdelávanie, kultúru, viacjazyčnosť a mládež.

Pri porovnávaní platov učiteľov na stredoškolskej úrovni i priemerného zárobku vysokoškolsky vzdelaných pracujúcich za rok 2010 sa Slovensko umiestnilo na konci rebríčka. Horšie na tom bolo už len Estónsko a Indonézia.

Správa tiež predpokladá, že 84 % mladých ľudí v krajinách OECD ukončí vyššie sekundárne vzdelávanie. V krajinách EÚ je to 86 %. V rokoch 1995 – 2010 sa najväčší nárast v počte absolventov, ktorí získali vyššie sekundárne vzdelanie, zaznamenal v Portugalsku (s ročnou mierou rastu 4,7 %).

Európa zostáva preferovanou destináciou študentov, ktorí študujú v zahraničí. V krajinách EÚ študuje 41 % všetkých zahraničných študentov pochádzajúcich z EÚ aj z krajín mimo EÚ. Zahraniční študenti, ktorí sa zúčastňujú na terciárnom vzdelávaní v Luxembursku, Rakúsku a Spojenom kráľovstve, predstavujú 10 % alebo viac. V Dánsku, Írsku, Luxembursku, Rakúsku, Spojenom kráľovstve a vo Švédsku predstavujú viac ako 20 % študentov, ktorí sa zapíšu do programov pokročilého výskumu. 76 % zahraničných študentov v rámci EÚ pochádza z inej krajiny EÚ.

Ukazovatele tohtoročnej správy sa viac zameriavajú na vplyv svetovej hospodárskej krízy na výdavky na vzdelávanie a na dosah vzdelávania na makroekonomické ukazovatele, ako napr. HDP.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA