Vzdelávanie pre znalostnú spoločnosť

Podmienkou konkurencieschopnosti a rozvoja znalostnej spoločnosti sú schopní, primerane vzdelaní a zruční občania. Príslušné znalosti a zručnosti je možné zabezpečiť ako súčasť formálneho vzdelania pre žiakov a študentov, ale aj ďalším vzdelávaním občanov, ktorí už ukončili formálny vzdelávací proces.

Krátka správa

IT Asociácia Slovenska (ITAS) upozorňuje, že pre budovanie znalostnej spoločnosti je okrem iných zmien potrebná zmena systému vzdelávania s orientáciou na tvorivosť, inovatívnosť, schopnosť samostatne riešiť problémy a na cudzie jazyky. Rovnako dôležitá je digitálna gramotnosť, čiže schopnosť porozumieť informáciám a používať ich v rôznych formátoch, ktoré sú prezentované prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (IKT). „Vo všetkých týchto parametroch Slovensko v súčasnosti voči vyspelým krajinám výrazne zaostáva,“ uvádza sa v štúdii ITAS s názvom Informatizácia-cesta k znalostnej spoločnosti.

Budovanie znalostnej spoločnosti je podmienené aj kvalitnými ľudskými zdrojmi, schopnými primerane využívať dostupné IKT, zvyšovať úžitok z nich v bežnom živote, práci, alebo vo voľnom čase. Príslušné znalosti a zručnosti je možné zabezpečiť ako súčasť formálneho vzdelania pre žiakov a študentov. Túto možnosť je však potrebné poskytnúť aj občanom, ktorí už nie sú študentmi. IKT navyše umožňujú celoživotné vzdelávanie prostredníctvom IKT (eLearning).

Cieľom takejto politiky „sú digitálne gramotní absolventi škôl a vytvorenie podmienok pre to, aby sa aj ostatní občania, ktorí majú záujem, mohli stať digitálne gramotní,“ hovorí predseda ITAS Juraj Sabaka. Na základnej škole by sa mali žiaci oboznámiť s možnosťami IKT, získať „základnú“ digitálnu gramotnosť a naučiť sa používať počítač, Internet, email, textový editor a tabuľkový procesor. Na strednej škole by sa mali predmety, v ktorých je to zmysluplné, vyučovať s využitím možností IKT (jazyky, matematika, fyzika, geografia, či chémia). Voliteľnou maturitnou skúškou by mala byť „pokročilá“ digitálna gramotnosť (skúšaná napríklad formou EDCL – tzv. európsky vodičský preukaz pre digitálne technológie).

Základné a stredné školy by mali mať aspoň niektoré počítačové učebne dostupné aj mimo vyučovacích hodín a to nielen pre žiakov resp. študentov príslušnej školy. „Za zmysluplné považujeme zvážiť príspevok zo strany vlády na podporu vzdelávania digitálne negramotných občanov za účelom získania základnej digitálnej gramotnosti,“ odkazuje politikom J. Sabaka.

Okrem toho by vláda mala formou grantov podporovať vytváranie užitočného obsahu – znalostných databáz (napríklad pre celoživotné vzdelávanie). Prijímatelia týchto grantov by nemali byť obmedzovaní (napríklad len na formálne vzdelávacie inštitúcie). Podmienkou by mala byť uplatniteľnosť výsledku vzdelávania na trhu. „V tejto súvislosti považujeme za prioritu pri digitalizácii knižníc elektronicky sprístupniť vzdelávaciu a odbornú literatúru,“ zdôrazňuje šéf ITAS a vysvetľuje, že to „podporuje inovatívnosť podnikateľov a občanov“.

Na vysokej škole by mali byť informačné a komunikačné technológie integrálnou súčasťou štúdia s trvalo a všade (vrátane napr. internátov) dostupným internetom pre každého študenta. Možnosť sledovať prednášky cez internet, či učebné texty v elektronickej forme by mali byť samozrejmosťou. „Nie je to nič zázračné,“ upozorňuje výkonný riaditeľ občianskeho združenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP) Milan Ištván. Väčšina európskych krajín už tieto problémy prekonala. „Lenže v nich sa budovanie informačnej spoločnosti stalo skutočnou politickou prioritou, svoje koncepčné a strategické dokumenty vlády aj realizujú.“ M. Ištván zdôrazňuje, že aj u nás ciele, o ktorých hovorí ITAS a PPP je možné dosiahnuť, ale v prvom rade je nevyhnutná silná politická vôľa, ktorá u všetkých doterajších slovenských vlád chýbala.

REKLAMA

REKLAMA