Aby Európu nezasiahla „obamamánia“

Analytici a pozorovatelia začínajú varovať Európu, aby nečakala od novozvoleného amerického prezidenta, Baracka Obamu, prehnane veľa. Zmena, ktorú prezident sľuboval v kampani, sa v krátkodobom horizonte určite neobjaví.

„Obamu možno pokladať za nového mesiáša,“ ale politiky v oblasti klimatických zmien, finančnej krízy a podpory pre multilateralizmus sa musia stretnúť s „materiálnou pomocou [Európy], nielen s príležitosťou pre pózovanie,“ varuje Mark Leonard, hlava Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR). V stanovisku, ktoré vydal britský think-tank, uvádza, že európski lídri musia predstaviť vlastné koncepty pre riešenie spomenutých otázok.

Pred novým americkým prezidentom leží mnoho výziev, medzi nimi napríklad oživenie aliančnej misie ISAF v Afganistane, korigovanie nestavility v Pakistane, pokrok v mierovom procese na Blízkom východe, krotenie ruskej agresie, boj proti medzinárodnému terorizmu, podpora nešírenia zbraní hromadného ničenia, či nutnosť vysporiadať sa s čoraz silnejšou Čínou.

Leonard odpoúča Európe, aby čas do Obamovej inaugurácie využila na prípravu balíčka konkrétnych návrhov riešení, ktorý bude môcť 20. januára 2009 odoslať do Washingtonu ako návrh spoločného postupu. Podľa neho by takýto prístup znamenal oveľa konkrétnejšie riešenia, než iba vymenovanie požiadaviek.

Najkomplikovanejšou témou pre transatlantickú diskusiu bude spoločný postoj k Rusku, domnieva sa Andrew Wilson (ECFR). Hovorí: „Pre Európu sa otázka postupne stáva prioritou číslo jeden, zatiaľ čo USA v [partnerstve s Ruskom] vidia len jeden z mnohých strategických vzťahov. Ale namiesto snahy o [získanie] sfér vplyvu s Ruskom by mali EÚ a USA spolupracovať na ochrane hodnôt Západu.“

Nemenej komplikovanou témou je aj boj proti klimatickým zmenám. Hoci bol za 44. prezidenta USA zvolený Obama, Európa nemôže automaticky očakávať americkú podporu. Na druhej strane by mala položiť dôraz na „výnimočný manažment,“ ktorý by skĺbil európske politiky, Obamov volebný program a snahu v decembri 2009 uzatvoriť svetovú klimatickú dohodu, ktorá nahradí Kjótsky protokol. Od USA pravdepodobne nemožno očakávať, že Kongres schváli niečo ambicióznejšie, než „American Climate Security Act,“ ktorý je výsledkom spolupráce dvoch senátorov, demokrata Joeho Liebermana a republikána Johna Warnera, vysvetľuje pre EurActiv Thomas Kleine-Brockhoff z Nemeckého Marshallovho Fondu vo Washingtone.

V oblasti hľadania spoločného riešenia svetovej finančnej krízy sú skeptické predovšetkým bruselské politické kruhy. Napríklad Graham Watson, predseda skupiny ALDE v Európskom parlamente, varuje, pred „zázrakmi, ktoré v krátkodobom horizonte nemožno realisticky očakávať.“ Pre EurActiv povedal, že ak sa má nájsť spoločná odpoveď, najskôr si musia oba brehy Atlantiku vyjasniť pozície k politikám a reformám v oblasti finančníctva. Dodáva: „Naše prístupy sú v súčasnosti veľmi, veľmi odlišné.“ Francis Wurtz (PES) sa domnieva, že Wall Street bude na nového prezidenta tlačiť, aby opäť zabezpečil USA dominantné postavenie vo finančnom svete, ktoré americká burza musela po škandále Enron prenechať Londýnu.

„Prezident Obama bude pravdepodobne požadovať od Európanom v budúcnosti viac, najmä v boji proti terorizmu,“ predpokladá Alexander Graf Lambsdorff (ALDE, DE). Dodáva, že preto by aj Európa mala jasne formulovať témy, v ktorých má ekvivalentné očakávania od Američanov. Ide o témy ako reforma OSN, prístup USA k Medzinárodnému trestnému tribunálu, zatvorenie vojenskej základne Guantanámo na Kube, klimatické zmeny, nešírenie zbraní hromadného ničenia, Afganistan, či finančná kríza. Pre ilustráciu, Gilles de Kerchove, koordinátor EÚ pre boj proti terorizmu, vyhlásil, že dvadsaťsedmička je pripravená pomôcť Washingtonu zavrieť Guantanámo.

REKLAMA

REKLAMA