Afganistan: Američania uvažujú o „únikovej stratégii“

Administratíva Baracka Obamu by mala v blízkej dobe publikovať novú stratégiu pre americké pôsobenie v Afganistane. Dokument by mal položiť dôraz na hospodársky rozvoj, ale rovnako by mal definovať i stratégiu pre odchod vojakov z krajiny, povedal Obama.

Zatiaľ čo sa v Afganistane s blížiacimi sa augustovými prezidentskými voľbami dvíha vlna násilia, americký prezident Barack Obama prisľúbil poslať do krajiny dodatočných 17 tis. vojakov. V neďelu však vyhlásil, že iba s pomocou vojenskej sily sa tamojšiu vojnu nepodarí ukončiť a vyhrať.

„Čo nemôžeme urobiť, je myslieť si, že iba vojenský prístup v Afganistane bude môcť vyriešiť naše problémy,“ povedal šéf Bieleho domu v relácii „60 minút“ stanice CBS. Doplnil: „Preto, čo hľadáme, je komplexná stratégia. A musí to byť úniková stratégia … Musí niesť odkaz, že súčasný stav nie je trvalý.“

Obama sa vyjadroval v duchu, ktorý sa od neho očakával. Okrem iného naznačil, že ak sa má vojenská operácia skončiť úspešne, je potrebné zapojenie a koordinovanejší prístup všetkých relevantných hráčov, vrátane Pakistanu. Takýto prístup Bushova administratíva nepraktizovala.

Analytici predpokladajú, že nová americká administratíva bude chcieť začať dialóg s fragmentmi Talibanu, ktoré sú v krajine stále prítomné. Súčasne však Obama pravdepodobne zapojí do stratégie v Afganistane i Indiu a Pakistan a položí dôraz na ich záujmy.

„Komplikácie“

„Nebude to fungovať hladko,“ povedal C. Raja Mohan, profesor juhoázijských štúdií na singapurskej Technologickej univerzite Nanjang. Pokračuje: „Každý tamojší krok budú sprevádzať komplikácie.“ Podľa neho, India bude veľmi nedôverčivá k akémukoľvek dialógu s Talibanom, ktorý bol až do spojeneckej invázie v roku 2001 spojencom Pakistanu. Pakistan na druhej strane vníma demokratizáciu Afganistanu ako rast indického vplyvu, čo nie je vzhľadom na ich napäté susedské vzťahy žiaduce.

Kai Eide, špeciálny vyslanec OSN pre Afganistan, pre francúzsky denník Le Monde uviedol, že bude potrebné diskutovať s Talibanom ako celkom, pričom bude potrebné vyhnúť sa fragmentovanému prístupu, v rámci ktorého by sa opomenuli niektoré vzbúrenecké časti hnutia.

Shuja Nawaz, riaditeľ Centra pre južnú Áziu Atlantickej rady USA, si myslí, že nová stratégia pre Afganistan a Pakistan bude musieť obsahovať všetko toto, ale i viac. Hovorí: „Snažia sa prísť s veľkými myšlienkami.“

Barack Obama verejne priznal, že Washington a jeho spojenci vojnu v Afganistane nevyhrávajú. Preto rozhodol o vyslaní dodatočných 17 tis. vojakov, ktorí posilnia armádu o sile 38 tis. vojakov, ktorá tam operuje. Ostatné krajiny majú v Afganistane spolu 30 tis. príslušníkov ozbrojených síl, ktorí pod hlavičkou NATO asistujú Kábulu a americkým veliteľom.

Americký prezident považuje za najväčšiu vojenskú výzvu „destabilizovanie“ hranice medzi Afganistanom a Pakistanom. Predpokladá sa, že v tomto regióne našli svoje útočisko poprední predstavitelia hnutia Taliban, ako i teroristickej siete Al-Kájda. Obama hovorí: „Bude to ťažký oriešok na rozlúsknutie. Ale je pre nás neprijateľné, aby sme jednoducho sedeli a tak poskytli útočisko pre teroristické plány a intrigy.“

Napätie

Americké vzdušné nálety na militantov Talibanu na pakistanskej strane hranice sú príčinou napätia medzi Kábulom a Islamabadom, tvrdí afgansky prezident Hamid Karzai. Dopĺňa, že vzhľadom na stovky civilistov, ktorí prišli o život v dôsledku konfliktu, je prítomnosť zahraničných vojsk v krajine vnímaná negatívne.

Otázka sa opäť stala živou v nedeľu po tom, čo afganska vláda vyjadrila znepokojenie nad novou americkou vojenskou operáciou v provincii Kunduz, počas ktorej prišlo o život päť Afgancov. Podľa afganskej polície šlo o civilistov, americké zdroje však hovoria o militantoch. Ministerstvo vnútra v Kábule vo svojom stanovisku uviedlo, že ide o smrť „našich občanov“ a preto pošle do severnej provincie tím, ktorý úmrtia vyšetrí.

V uplynulom roku prišlo o život 2.100 afganských civilistov, čo je o 40 percent viac, než v roku 2007, konštatuje OSN. Takmer štvrtina z nich bola zabitá medzinárodnými vojenskými silami.

EurActiv/Reuters

REKLAMA

REKLAMA