Východné partnerstvo musí zvládnuť “ruský faktor”

Politika vzťahov s východnými susedmi únie sa bude meniť. Ako sa zmení však nie je jasné ani necelý mesiac pred summitom Východného partnerstva v Rige.

Ostatný summit Východného partnerstva vo Vilniuse (VP/EaP) viedol k pádu ukrajinskej vlády, ruskej anexii Krymu a k vojenskému konfliktu na východe Ukrajiny. Európsku úniu tento sled udalostí zaskočil, preto chce svoj integračný projekt istým spôsobom pozmeniť.

O tom, aké má únia možnosti, diskutovali minulý týždeň odborníci na medzinárodnom seminári Eastern Partnership Summit in Riga 2015: agenda and scenarios, ktorý spoločne zorganizovali Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, lotyšské ministerstvo zahraničných vecí a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Májové stretnutie lídrov EÚ a šiestich východoeurópskych krajín by malo naznačiť zmeny v šesť rokov trvajúcej európskej iniciatíve. Veľa sa hovorí o tom, že vzťahy únie a susedov na východe budú viac diferencované. Tri krajiny zapojené do VP (Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina) už dosiahli podpis asociačných dohôd. Ostatné však tieto ambície nemajú. Bielorusko navyše viackrát pohrozilo úplným odchodom.

Summit v tažkých podmienkach

„Ak sa na summite nepodarí vyslať našim partnerom jasný signál, môže to vyvolať dezilúziu v mnohých krajinách aj vo vnútri EÚ,“ povedal osobitný lotyšský veľvyslanec pre Východné partnerstvo a hlavný organizátor nadchádzajúceho stretnutia v Rige Juris Poikāns.

Pre úspech májových rokovaní bude podľa neho dôležité potvrdenie významu Východného partnerstva ako špecifického rámca pre spoluprácu. Takého, ktorý nebude veľmi ustupovať zo svojich predchádzajúcich pozícií a zároveň zvládne „ruský faktor“.

Pôvodným zámerom Východného partnerstva bolo utváranie zóny stability a prosperity prostredníctvom hospodárskych väzieb. Obrana a bezpečnosť preto nebola jeho náplňou a nedá sa teda očakávať ani prepojenie výsledkov summitu a sankcií voči Rusku.

Robí únia aj naďalej chyby?

„Existuje predstava, že čím ďalej na východ pôjdeme, tým viac budeme čeliť teritoriálnym otázkam,“ uviedol Martin Kačo z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Záujem Arménska o Východné partnerstvo začal chladnúť po návšteve prezidenta Serža Sarkisjana v Moskve v septembri 2013. Podobný obrat, vrátane návštevy Kremľa, predviedol ukrajinský prezident Viktor Janukovyč len týžden pred summitom vo Vilniuse.

Dnes, tesne pred ďalším summitom, sú dvaja členovia VP zároveň členmi Eurázijskej únie. Pre nich bude podľa Kača potrebné nájsť nové spôsoby zapojenia. Majú záujem o niektoré aspekty asociačných dohôd, inde ale preferujú sektorové dohody.

Toms Rostoks z Lotyšskej univerzity v Rige podobne ako Juris Poikāns tvrdí, že ani absencia prelomových udalostí nebude znamenať zlyhanie summitu: „Niekedy je úspechom aj necúvať.“ V súvislosti s Ukrajinou pripomenul, že jeden majdan už zažila aj pred desiatimi rokmi.

Európska únia si musí priznať chyby, ktoré spravila nezávisle na Rusku, a vrátiť sa k realistickým očakávaniam, myslí si Balázs Jarábik z think-tanku Carnegie Endowment for International Peace. Jedným zo sporných bodov je pre neho to, či má Východné partnerstvo zahŕňať prísľub členstva v EÚ.

Územie na východ od Európskej únie doteraz nie je priestorom stability ani prosperity, povedal Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV. VP zlyhalo pri vytváraní spoločnej identity regiónu aj pri presviedčaní, že nie je niečím, čo je namierené voči Rusku.

„Východné partnerstvo nemá jasný vzorec a možno by ho mal nahradiť elastickejší model bilaterálnych vzťahov,“ naznačil Marušiak. Zároveň tiež spochybnil správnosť neoliberálnych ekonomických reforiem na Ukrajine, ktoré EÚ presadzuje: „Ukrajina potrebuje aj naďalej posilňovať zvrchovanosť, zatiaľ čo neoliberálne reformy sú skôr o oslabovaní úlohy štátu.“ Jej ekonomický kolaps je podľa neho najhorším možným scenárom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA