AI: Európa bola komplicom CIA

Správa Amnesty International obviňuje európske vlády z nečinnosti pri vyšetrovaní obvinení z účasti na nelegálnych transportoch podozrivých z terorizmu pod taktovkou CIA.

Medzinárodná organizácia známa ako strážca ľudských práv vo svete obviňuje vlády európskych štátov z porušenia medzinárodného práva v prípade spolupáchateľstva na tajnom programe americkej tajnej služby CIA. USA odštartovali prax svojvoľného zadržiavania väzňov po 11. septembri 2001.

Miera zaangažovania európskych vlád v tomto procese sa líši od aktívnej participácie až po tichý súhlas, uvádza Amnesty. V praxi to znamená, že kým niektoré štáty len tolerovali prelety amerických lietadiel prepravujúcich nelegálne zadržaných väzňov cez svoj vzdušný priestor, prípadne im umožnili pristáť, iné hostili tajné väznice a ich agenti sa podieľali na pochybných vypočúvacích praktikách.  

AI v správe vydanej pri príležitosti medzinárodného dňa proti mučeniu odporúča vládam niekoľko konkrétnych krokov, ako by mali čeliť vzniknutej situáci:

  • odsúdiť prax „mimoriadneho vydávania podozrivých“ , teda celosvetového systému tajnej prepravy, väznenia a vypočúvania podozrivých z terorizmu, ktorý nepodlieha žiadnej kontrole či súdnemu dohľadu,
  • začať nezávislé vyšetrovanie účasti vlád na konkrétnych príapadoch a priviesť páchateľov pred súd,
  • zlepšiť dohľad nad tajnými službami,
  • odmietnuť asistenciu pri budúcich prevozoch,
  • ponúknuť reparáciu osobám, ktoré sa stali obeťou spolupráce na programe CIA. 

Európske krajiny by mali podľa AI vyžadovať od lietadiel, ktoré žiadajú o povolenie preletu nad ich územím, informáciu či prevážajú na palube pasažierov, ktorí sú zbavení osobnej slobody, a ak áno aký je ich štatút a na akom právnom základe takýchto pasažierov prevážajú.  

Zatknutia v Bosne a Herzegovine, Taliansku, Macedónsku či Švédsku a informácie z ďalších európskych štátov boli na začiatku rovnakého postupu, na konci ktorého podozriví končili v detenčných centrách v Afganistane, Guantáname alebo inde na svete.

Krajiny dokonca tolerovali nelegálne prevozy ľudí, ktorí boli ich občanmi. To bol napríklad prípad dvoch britských občanov a alebo prípad nemeckého občana Khaleda el-Masrího. Ten sa súdnou cestou snažil donútiť nemeckú vládu, aby žiadala o vydanie 13 mužov, 10 z nich agentov CIA, ktorýí ho mali uniesť v roku 2003 v Mecedónsku a previesť ho do väzenia v Afganistane. Tam sa mal stať obeťou mučenia až dokiaľ ho v máji 2004 nevypustili na slobodu kdesi v albánskych horách v roku 2004.

Správa dáva do kontrastu postoj Európy a postup, ktorý zvolala Kanada. Tá sa v roku 2007 verejne ospravedlnila a zaplatila odškodné Maherovi Ararovi, zadržanému v Spojených štátoch a mučenému v Sýrii.

Obvinenia z účasti európskych štátov nie sú nové. O tejto téme sa kriticky hovorilo na pôde Rady Európy aj Európskeho parlamentu. Účasť Slovenska v programe CIA správa nezistila, naopak spomína sa v nej Česká republika v súvislosti s prevozom väzňov Muhammada Bashmilaha a Chálida al-Maktarího, ako tiež Polsko a Rumunsko, ktoré mali prevádzkovať tajné zadržiavacie centrá na svojom území.

REKLAMA

REKLAMA