Aj NATO má svoju stratégiu 2020

Severoatlantická aliancia zverejnila návrh nového dokumentu, ktorý má určiť ďalšie smerovanie organizácie. Jej predstavitelia zároveň členské štáty vyzvali, aby v záujme dlhodobej bezpečnosti výrazne neškrtali výdavky na obranu.

Nový strategický dokument, prezývaný aj NATO 2020, je prvým podobným konceptom za posledných viac ako desať rokov. „Prirodzene, svet sa (za ten čas) zmenil,“ povedal na brífingu vrchný veliteľ NATO admirál James G. Stavridis.

Len neškrtajte rozpočty na obranu

„Medzi súčasnosťou a rokom 2020 bude (NATO) testované vznikom nových rizík, mnohostranných požiadaviek zo strany komplexných operácií a výzvou zorganizovať sa efektívne v čase, kedy sú rýchle odpovede nevyhnutné, uplatnenie kritické a zdroje obmedzené,“ uvádza sa v novom dokumente.

Práve na obmedzenosť zdrojov kládli predstavitelia Severoatlantickej aliancie veľký dôraz.

V rozhovore pre Financial Times generálny tajomník organizácie Anders Fogh Rasmussen povedal, že tlaku na zníženie financií na oblasť obrany rozumie: „Ako bývalý dánsky premiér viem aké je ťažké v prípade redukcie výdavkov na sociálny blahobyt vynechať z týchto škrtov oblasť obrany.“ Dodal však: „Ak budú tieto škrty v obrane príliš hlboké, ovplyvníte tým dlhodobú bezpečnosť. A vieme, že neistota a nestabilita nielen že bránia hospodárskemu rozvoju, cestovaniu a obchodu, ale aj ďalej zvyšujú náklady na vnútornú bezpečnosť.“

V odporúčaní pre novú desaťročnú stratégiu NATO expertná skupina vedená bývalou americkou ministerkou zahraničných vecí Madeline Albrightovou povedala, že len šiesti z 26 európskych členov organizácie spĺňajú cieľ vyčleniť na výdavky obrany dve percentá svojho HDP, uvádza agentúra Reuters a dopĺňa, že podľa predstaviteľa NATO medzi túto šesticu patria krízou vysoko postihnuté Grécko, jeho rival TureckoVeľká Británia– tá podobne ako grécko v súčasnosti bojuje s vysokým verejným dlhom a súčasný britský premiér David Cameron už v predvolebnej debate avizoval, že mieni tieto výdavky obmedziť. Podľa odborníkov sa tak medzera medzi Spojenými štátmi a jej európskymi partnermi v tejto oblasti ešte prehlbuje, čo by mohlo ohroziť plnenie súčasných, ale aj budúcich misií NATO.

Samotná organizácia však naznačila, že bude šetriť. „Plánujem výrazné zníženie zamestnancov,“ hovorí Stavridis a pokračuje: „To zahŕňa aj znižovanie počtu súčasných sídiel NATO.“

Severoatlantická aliancia namiesto toho plánuje rozvíjanie verejno- súkromných partnerstiev. Súkromné organizácie by NATO mohli pomôcť najmä pri riešení humanitárnych kríz a pomoci pri prírodných katastrofach, uvádza sa na stránke amerického ministerstva obrany.

Spolupráca s Ruskom a protiraketová obrana

Nový dokument tiež predpokladá užšiu spoluprácu so svojim rivalom z čias Studenej vojny Ruskom. Londýnske Centrum pre európsku reformu ale vo svojej správe tvrdí, že NATO by nemalo zabúdať na obavy svojich najnovších členov zo strednej a východnej Európy. V snahe o gesto ukázať miernosť voči Rusku totiž aliancia nespravila veľa, aby prípadne ochránila členské štáty ako Poľsko, či baltické krajiny pred prípadným vojenským alebo kybernetickým útokom z Ruska, uvádza New York Times a cituje slová Tomáša Valáška, jedného z autorov správy z Centra pre európsku reformu: „Niektorí spojenci sa tak obávajú, že NATO nebude schopné im prísť na pomoc v čase krízy.“

Správa dodáva: „Ak sa budú (tieto štáty) cítiť bezpečne doma, budú mať menšiu potrebu investovať do zariadenia potrebného na vlastnú obranu a budú mať viac dôvodov na nákup techniky potrebnej na ďaleké misie, napríklad v Afganistane.“

Jedným z hlavných záverov novej strategickej koncepcie NATO je preto vybudovanie komplexného systému protiraketovej ochrany, ktorý ochráni celé 900- miliónové obyvateľstvo Aliancie, uvádza Financial Times.

Schválenie nového strategického konceptu je naplánované na november tohto roku poćas summitu v Lisabone.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA