Aké budú výsledky čiernohorského referenda?

Čierna Hora sa pripravuje na nedeľňajšie referendum, v ktorom rozhodne o svojom ďalšom osude. Alternatívy sú dve: nezávislosť, alebo zachovanie spoločného štátu so Srbskom.

 

Krátka správa

Na konaní referenda o samostatnosti sa po dlhých škriepkach medzi vládnymi prívržencami osamostatnenia a opozíciou, ktorá je za zachovanie spoločného štátu so Srbskom, dohodli poslanci čiernohorsého parlamentu. Ak sa Čiernohorci v referende rozhodnú pre samostatnosť, bude to posledný akt rozpadu bývalej Juhoslávie. Čierna Hora bola najmenšou z bývalých juhoslovanských republík a v súčasnosti tvorí so Srbskom federáciu.

Premiér Milo Djukanovič, ktorý viedol kampaň za nezávislosť, povedal na zhromaždení konanom na podporu myšlienky samostatnosti v hlavnom meste krajiny, že rozhodnutie je v rukách Čiernohorcov. Djukanovič chce nezávislosťou odbremeniť Čiernu Horu od problémov Srbska, akými sú napríklad nevyriešený status Kosova a zlyhanie srbského režimu vo veci vydávania vojnových zločnicov do Haagu. Priaznivci nezávislosti vyhlasujú, že rozpad posledných zvyškov bývalej Juhoslávie povedie v Čiernej Hore k zvýšeniu životného štandardu a rýchlejšej integrácii do Európskej únie. Ekonomika Čiernej Hory je už dnes postavená na eure a nie na srbskom dináre.

Líder čiernohorskej opozície Predrag Bulatovič obvinil v televíznej debate premiéra Djukanoviča, že samostatnosťou si chce vytvoriť svoj „súkromný štát”. Srbský premiér Vojislav Koštunica pre nemecký denník Handelsblatt povedal, že síce pevne verí v zachovanie spoločného štátu, no výsledky čiernohorského referenda bude rešpektovať.

Na vyhlásenie nezávislosti od Srbska bude potrebné, aby sa za ňu vyslovilo 55% voličov pri nadpolovičnej účasti. Slovenský diplomat Miroslav Lajčák, ktorý bol veľvyslancom SR v Srbsku a emisárom EÚ pre referendum, sa pre Financial Times vyjadril v prospech takéhoto riešenia. Podľa jeho slov tento spôsob zabezpečí jasnejší výsledok ako mohli ponúkunuť iné alternatívy (napríklad požiadavka, aby sa za nezávislosť vyslovila väčšina registrovaných voličov, alebo viac referendových otázok).

Lajčák si nemyslí, že by pokus Čiernej Hory o samostatnosť sprevádzali nejaké krvavé incidenty, ako tomu bolo v minulosti. „Ľudia sú unavení. […] Každý má záujem na vyriešení problému, či už tak, alebo onak”. Jedno je podľa neho jasné: „V žiadnom prípade nejde o unilaterálne rozhodnutie. V každom prípade budú potrebné ďalšie rokovania medzi Podgoricou a Belehradom”.

Výskumy verejnej mienky ukazujú, že výsledok referenda bude veľmi tesný. Čiernohorci a Srbi sú nábožensky a kultúrne veľmi prepojení, a preto otázka samostatnosti čiernohorskú popoláciu delí na dva tábory.

REKLAMA

REKLAMA