Ako ďalej, Irán?

1. júna sa stretli predstavitelia Bezpečnostnej rady OSN a Nemecka, aby navrhli riešenie problému okolo iránskej jadrovej krízy, ktoré znepokojuje celé medzinárodné spoločenstvo.

 

Krátka správa

Washington sa 31. mája rozhodol zmeniť svoju politiku voči Iránu a vyjadril sa, že sa zapojí po boku Európskej únie do priamych rozhovorov s Teheránom, ak sa ten vzdá svojho kontrovezného jadrového programu. Americký prezident George W. Bush chce, aby USA prevzali „vedúce postavenie” diplomatického riešenia jadrovej krízy. Americkí neokonzervatívci vyjadrili sklamanie a Bushov ústupok vnímajú ako príklad zrady jeho „agendy slobody”.

Výsledkom stretnutia predstaviteľov USA, Ruska, Číny, Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka bola ponuka balíčka stimulov Iránu, ktoré ho majú motivovať, aby sa vzdal jadrových aktivít. Súčasťou balíka sú však aj sankcie pre prípad, že sa Irán odmietne vrátiť k rokovaciemu stolu. Rokovaní sa zúčastnil aj vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana.

Ministerka zahraničných vecí USA Condoleezza Rice povedala, že ak sa Irán rozhodne vzdať obohacovania uránu, bude plne spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a vráti sa k rokovaciemu stolu, zaistí nielen svojmu ľudu „skutočné blaho a dlhodobú bezpečnosť, ale aj regiónu a celému svetu“.

Iránsky minister zahraničných vecí Manouchehr Mottaki privítal ponuku USA na rozhovory, ale zároveň vyhlásil, že obohacovania uránu sa nevzdá. Teherán vytrvalo odmieta obvinenia USA, že civilným jadrovým programom maskuje svoje snahy o výrobu jadrových zbraní.

Ústredný riaditeľ amerických spravodajských služieb John Negroponte pre BBC povedal, že podľa jeho názoru môže mať Irán atómovú bombu v priebehu 10 rokov.

Medzitým sa 75 poslancov Európskeho parlamentu podpísalo pod spoločný list adresovaný európskym vládam. V liste žiadajú európskych lídrov a FIFU, aby zabránila vstupu iránskeho prezidenta na blížiace sa majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa od budúceho týždňa konajú v Nemecku. Poslanci si myslia, že Ahmadinidžád by nemal byť pustený na územie EÚ za svoje výroky na adresu Izraela a porušovanie ľudských práv. Jednotný zákaz je ale nepravdepodobný, keďže túto právomoc majú v kompetencii jednotlivé európske vlády.

REKLAMA

REKLAMA