Analytik: Rusko sústreďuje svoju propagandu na Kyjev

Pred radnicou v Kyjeve protestovali v stredu proruskí demonštranti. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko ich vyzval, aby sa nedali manipulovať propagandou.

Podľa informácií EurActiv.com sa v centre Kyjeva zišlo približne päťsto demonštrantov. Nápismi na transparentoch vyzývali k mieru a spravodlivosti. Mladí demonštranti novinárom tvrdili, že sú znechutení vládou premiéra Arsenija Jaceňuka, ktorý nastúpil do funkcie vo februári minulého roku po mesiacoch protestov na kyjevskom Námestí nezávislosti (Majdane).

Na minuloročných protestoch, ktoré viedli k úteku prezidenta Viktora Janukovyča z krajiny, sa podľa vlastných slov nezúčastnili, pričom toto obdobie označili za násilné a nebezpečné.   

Starší obyvatelia sa sťažovali na nové vedenie kyjevskej radnice, ktorú vedie Vitalij Kličko, boxerská legenda a jedna z tvárí minuloročných protestov na kyjevskom námestí Majdan. Tvrdili, že od nástupu Klička do funkcie primátora Kyjeva „sa im žije ťažšie“. Obviňujú ho z nárastu cien mestskej hromadnej dopravy.

Zhromaždení demonštranti tiež vyzývali úrady, aby skončili s mobilizáciou ďalších 104-tisíc vojakov, ktorí by sa mali zapojiť do tohtoročnej protiteroristickej operácie na východe Ukrajiny.

Zatiaľ posledná vlna mobilizácie začala na Ukrajine minulý týždeň. Ďalšie dva nábory do armády sa uskutočnia v apríli a v máji. Celkovo by tento rok malo do ukrajinskej armády nastúpiť 104-tisíc ľudí.

Medzi demonštrantov prišiel Kličko, ktorý ich obavy údajne chápe, no pripomenul im, aby nepodliehali dezinformáciám.

Tretí Majdan?

Politický analytik Roman Rukomeda pre EurActiv.com povedal, že prioritou Kremľa je vytvoriť v Kyjeve „tretí Majdan“ a Ukrajinu tak dostať opäť pod vplyv Moskvy. Prvý Majdan je spojený s Oranžovou revolúciou z roku 2004, druhý začal v novembri 2013 a skončil útekom prezidenta Janukovyča.

Vznik proruského hnutia je podľa Rukomedu nemožný, no Moskva je odhodlaná zastaviť súčasnú vojenskú mobilizáciu. Tá sa začala v súlade s výnosom prezidenta Petra Porošenka, ktorý následne schválil ukrajinský parlament. Proti mobilizácii sú údajne výbory matiek ukrajinských vojakov.

Ukrajinská vláda musela navyše zvýšiť ceny vykurovania, elektrickej energie a vody. Tieto opatrenia nepriaznivo ovplyvnili rozpočty rodín v krajine, kde sa priemerná mesačná mzda pohybuje na úrovni 250 až 300 eur.

„Niektorí z demonštrantov protestujú skutočne úprimne a Rusko to bude využívať. Toto je psychologická informačná vojna,“ povedal Rukomeda.

Propagande zo strany Ruska sa snažia čeliť aj európske štáty. V prvej polovici januára prišli Litva, Estónsko, DánskoVeľká Británia s iniciatívou, aby EÚ vypracovala plán reakcie na „propagandistickú kampaň“ Ruska v súvislosti s krízou na Ukrajine.

„Rusko rýchlo šíri svoju dezinformačnú kampaň a propagandu, v rámci asymetrickej reakcie na ekonomický tlak Západu," uviedli v spoločnom liste ministri zahraničných vecí týchto štyroch krajín. Adresovali ho šéfke európskej diplomacie Federice Mogheriniovej.

Ministri Mogheriniovú požiadali, aby EÚ pripravila plán na roky 2015 – 2016, ktorý by zohľadnil alternatívny prísun správ pre rusky hovoriacu verejnosť. Signatári vyzývajú EÚ, aby zabezpečila „poskytovanie dôveryhodných a konkurenčných informácií“ ako alternatívu pre rusky hovoriace populácie a tých, ktorí sledujú ruské štátne médiá.

EurActiv.com/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA