Arktické krajiny sa chcú dohodnúť

Podľa zástupcov krajín, ktoré majú záujmy v Arktíde, žiadna vojna o Severný pól nehrozí. Prioritou je environmentálna ochrana a hospodársky rozvoj, zhodli sa experti i diplomati na bezpečnostnej konferencii v Bratislave.

Napriek špekuláciám nad vyjadrením vrchného veliteľa spojeneckých vojsk NATO v Európe admirála Jamesa Stavridisa, z 3. októbra 2009 v „The Times“, o možnom spore medzi Alianciou a Ruskom o prírodné zdroje v Arktíde je veľmi nepravdepodobné, že dôjde k vojenskému stretu medzi krajinami, ktoré majú svoje záujmy na Severnom póle. Jednohlasne o tom ubezpečili účastníci konferencie venovanej Severnému pólu v Bratislave.

Ustupujúci ľad odkrýva bohatstvo

Rastúci význam Arktídy spôsobuje globálne otepľovanie – roztápanie ľadovcov nie len otvára nové cesty pre námornú dopravu, ale predovšetkým odkrýva obrovské nerastné bohatstvo. Na dne arktického oceánu sa nachádzajú veľké, zatiaľ nevyužívané, zásoby ropy.

V poslednom tak zažíva Arktída „ropnú horúčku“. Pod pláštikom vedeckého výskumu morského dna si arktické krajiny uplatňujú konfliktné práva na časti morského dna – podľa medzinárodného práva má totiž každá pobrežná krajina prednostné právo ekonomicky využívať časť morského dna, ktorú tvorí „jej“ pobrežný šelf.

Okrem ôsmych štátov združených v Arktickej rade má v regióne svoje záujmy aj Japonsko, angažujú sa aj EÚ a NATO. Zástupcovia viacerých „arktických krajín“ a spomínaných organizácií, ktorí sa stretli na konferencii organizovanej Euroatlantickým centrom (EAC) v rámci tretieho cyklu National Security Table, však zdôraznili, že žiaden ozbrojený konflikt nehrozí.

James Snyder z Divízie verejnej diplomacie NATO, uviedol, že Aliancia si uvedomuje klimatické zmeny a svoje angažovanie v regióne odôvodňuje práve novými skutočnosťami vyplývajúcimi z rýchleho roztápania ľadovcov s možnými dôsledkami pre energetickú bezpečnosť sveta. V prípade potvrdenia predpokladu o doteraz neprístupných ložiskách ropy v hodnote viac ako 60 mld. eur dôjde k prehodnoteniu energetickej politiky „arktických štátov“. Práve zdroje fosílnych palív ležiace pod miliónmi kilometrov štvorcových ľadu v Arktíde ostávajú vidinou veľkého bohatstva pre krajiny akými sú Kanada, Spojené štáty, Nórsko, Dánsko, Rusko a ďalšie.

Ekonomický význam regiónu ilustruje príklad Ruska. Zo Arktídy už dnes pochádza 20 % ruského HDP. Podľa slov Alexandra Karaseva z Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku, je isté, že toto číslo bude ďalej narastať, nakoľko Arktída predstavuje perspektívnu oblasť výskumu a ekonomického rastu. Je teda v záujme všetkých „arktických“ štátov, aby sa udržala stabilita a mier v regióne.

Ochrana prírody

Problematika však nemá len ekonomický rozmer. Roztápanie ľadovcov dramaticky mení podmienky pre miestnu unikátnu faunu a flóru, ako aj životné prostredie miestnych pôvodných komunít.

Hostia konferencie viac krát podčiarkli myšlienku trvalého využívania Arktídy pre mierové,  ekonomické a environmentálne účely. Miestom určeným na diskusiu a riešenie sporných otázok ohľadom Severného pólu bola označená práve Arktická rada, ktorá je svojim zložením a cieľmi unikátnou medzinárodnou organizáciou. Podľa vyjadrenia Lyna Debevoisea z Politicko-ekonomickej sekcie Veľvyslanectva USA v SR, flexibilita a schopnosť rýchlej reakcie rady sú tými zárukami, ktoré aj v budúcnosti budú garantovať mierové využívanie Arktídy.

Predstavitelia Ruska a Kanady sa zhodli v otázke priorít pre svoje „severné teritóriá“, medzi ktoré zaradili ochranu životného prostredia, hospodársko-sociálny rozvoj pôvodných skupín obyvateľstva ako aj otázku suverenity. Georges Lemieux Chargé d’ Affaires Veľvyslanectva Kanady na Slovensku vyzdvihol predpoklad celoročného otvorenia tzv. „Severozápadnej cesty“, ktorej permanentné využívanie bude mať zásadný vplyv na obchodné vzťahy, navigáciu plavidiel a civilnú obranu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA