Armádou proti klimatickým zmenám

Klimatické zmeny sa stávajú „multiplikátorom konfliktov“ a armáda môže pomôcť bojovať proti ich hrozbe, tvrdili americkí environmentálni experti 12. novembra v Bruseli.

Armáda môže pomôcť v boji proti klimatickým zmenám, povedal Vicent Alder, kalifornský zástupca na Inštitúte environmentálnej bezpečnosti na seminári organizovanom v spolupráci s portálom EurActiv.

Klimatické zmeny ovplyvňujú globálnu bezpečnosť. Intenzifikujú a zhoršujú konflikty, a vytvárajú nové geopolitické rizikové zóny, tvrdí Alder. „Armáda je expertom a má logistickú a technickú kapacitu postaviť sa na čelo riešenia týchto krízových situácií.“

Armády tiež môžu podstatne znížiť vlastné negatívne dopady na životné prostredie – lepšou infraštruktúrou, vyžívaním obnoviteľných zdrojov energie a uprednostňovaním „čistejších“ technológií v obstarávaní.

Bývalý europoslanec Frank Schwalba-Hoth súhlasil s tým, že najmú americká armáda môže výrazne prispieť, ak sa zaviaže k vnútornému prechodu k využívaniu zelenšej energie. Spojené štáty boli totiž minulý rok zodpovedné za 54% globálnych vojnových výdavkov.

Práve vojenské organizácie zohrali za posledných 20 rokov kľúčovú úlohu v ochrane ozónovej vrstvy. Boli partnerom v implementácii Montrealského protokolu o časticiach rozkladajúcich ozónovú vrstvu, dodal Durwood Zaelke, riaditeľ sekretariátu Medzinárodnej siete pre plnenie a presadzovanie environmentálnych záväzkov (INECE).

Precedens vytvorila americká armáda, keď v krátkom čase znížila emisie freónov o 80%, povedal Zaelke a Montrealský protokol označil za „najúspešnejšiu klimatickú dohodu sveta“. „Potrebujeme, aby ľudia z Obamovej administratívy, venujúci sa klimatickým zmenám,“ pochopili tento úspech a analyzovali, prečo práve táto zmluva tak uspela.

Aj v EÚ sa hovorí o „zásadnom dopade“ klimatických zmien na medzinárodnú bezpečnosť. Šéf európskej diplomacie Javier Solana v dokumente vydanom v marci 2008 dáva rad odporúčaní, ako problém riešiť, napríklad vytvorením väčších európskych kapacít na prevenciu konfliktov, či reakciu na prírodné katastrofy.

Nedávno bola tiež vydaná štúdia Dr. Michaela Werza, z German Marshall Fund of the United States, podľa ktorej roztápanie arktického ľadu „zamieša geopolitickými kartami“, pretože sa tým otvorí takticky dôležitý priestor. armáda sa musí pripraviť na „zasahovanie v komplexných situáciách, kedy bude zložité rozlíšiť medzi domácou a zahraničnou politikou, humanitárnou pomocou a vojenskou intervenciou“.

REKLAMA

REKLAMA