Ashtonová a Parlament sa opäť nepohodli

Šéfka EÚ pre zahraničie Catherine Ashtonová na poslednú chvíľu odvolala vypočutie jedného z novo vymenovaných diplomatických zástupcov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v Parlamente. Europoslanci na oplátku zablokovali novej službe finančné prostriedky.

V pondelok večer (4. október) Ashtonová odvolala plánované vypočutie nedávno zvoleného veľvyslanca EÚ v Japonsku, rakúskeho diplomata Hansa Dietmara Schweisguta. To sa v Parlamente malo uskutočniť už ráno na to. Podľa jej hovorcu nie je Ashtonová proti vypočutiu ako takému, len žiada, aby k nemu došlo „vhodným a správnym spôsobom“, uvádza EU Observer.

Parlament o híring žiadal následne po oznámení nominácií na 28 veľvyslaneckých postov v polovici septembra. Dôvodom je, že sa chcú podľa vlastných slov presvedčiť o spôsobilosti vybraných ľudí a o správnosti ich výberu. Ashtonová však dodala, že v žiadnom prípade nepôjde o vypočutie na štýl amerického Kongresu, kde majú jeho zástupcovia právomoc zablokovať nominácie jednotlivých osôb, dodáva EU observer.

Reakcia Parlamentu na seba nenechala dlho čakať. Ten síce nemá právomoci na ovplyvnenie výberu na posty, schvaľuje však rozpočet novej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

Rozpočtový výbor EP tak v odpovedi na Ashtonovej krok rozhodol o zadržaní sumy vo výške takmer 20 miliónov eur určenej na vytvorenie 118 nových miest v diplomatickej službe na budúci rok. Tie podľa prehlásenia uvoľnia hneď ako sa Ashtonová „výslovne zaviaže, že bude s Parlamentom konzultovať prioritné obsadzovanie postov v službe,“ cituje European Voice.

Toto rozhodnutie len vyostruje spor medzi Catherine Ashtonovou a Európskym parlamentom o to, aké veľké právomoci a aký vplyv by mal EP mať na novú diplomatickú službu. Podobné spory by mohli pritom ohroziť plán, ktorý predpokladá oficiálny vznik Európskej služby pre vonkajšiu činnosť 1. decembra tohto roku- na prvé výročie Lisabonskej zmluvy. Parlament už naznačil, že kvôli symbolike dátumu nebude rozhodovať unáhlene.

Mnohí europoslanci sa chcú zároveň uistiť, že v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť budú mať nové členské štáty dostatočné zastúpenie. Z 28 doposiaľ známych veľvyslancov EÚ sú traja z Východnej Európy- poľská veľvyslankyňa Jana Wronecka bude po novom pôsobiť v Jordánsku, bývalý bulharský premiér Philip Dimitrom v Gruzínsku a litovský diplomatický zástupca Vygaudas Ušackas na prominentnom poste v Afganistane.

Nemecká poslankyňa EP Ingeborg Grässle o diplomatickej službe dokonca prehlásila, že sa mení na „mexickú armádu s mnohými generálmi, ale len málo čižmami v teréne“, cituje European Voice. Prekáža jej, že na pozícii generálneho riaditeľa bude až osem ľudí a na pozícii riaditeľa až 73. Podľa nej tak bude jeden riaditeľ zodpovedný za 74 podriadených, pričom v nemeckej verejnej správe zvláda jeden riaditeľ až tisíc zamestnancov.

Ďalším europoslancom sa zasa nepáči, že nemecký predstaviteľ v Komisii Gunnar Wiegand, ktorý je vnímaný ako pravdepodobný favorit na prestížnu pozíciu Výkonného riaditeľa pre Rusko, Východné susedstvo a Západný Balkán nevie po rusky, hoci si jeho post bude vyžadovať časté oficiálne návštevy. Na to však Ashtonovej úrad odpovedal slovami: „Ak ide o post výkonného riaditeľa pre Rusko a Západný Balkán, viete koľko jazykov by musel ovládať?“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA