Ashtonová navrhuje silného generálneho tajomníka

Napriek protestom Európskeho parlamentu zverejnila šéfka EÚ pre zahraničné vzťahy Catherine Ashton včera návrh, podľa ktorého budú kľúčovú úlohu v Európskej službe pre zahraničnú činnosť zohrávať generálny tajomník vo francúzskom štýle a jeho dvaja zástupcovia.

Ashtonovej 12- stranový návrh na vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť ignoroval Parlament, ktorý odmietol usporiadanie vo „francúzskom štýle“ – podľa tohto návrhu by mal generálny tajomník nesmierne právomoci.

Ak sa dokument podarí schváliť, generálny tajomník bude mať v sieti európskej zahraničnej služby postavenie „pavúka“, varovali poslanci.

„Európsku službu pre vonkajšiu činnosť by mal riadiť generálny tajomník, ktorý bude spadať pod právomoc Vysokej komisárky,“ píše sa v návrhu. „Generálny tajomník by mal využiť všetky prostriedky na to, aby zabezpečil hladké fungovanie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, vrátane riadenia administratívnych a rozpočtových záležitostí,“ pokračuje dokument, ktorý predložili poslanci.

Ako už spomenul EurActiv, Ashtonovej návrh sa zdal byť vágnym a neobsahoval organizačnú štruktúru. Iba niekoľko hodín po tom, čo Ashtonová svoj návrh zverejnila, preto poslanci vydali vyhlásenie, kde uviedli, že Parlament považuje návrh za neprijateľný.

„Navrhovaná štruktúra so všemocným generálnym tajomníkom a jeho dvaja zástupcovia neposkytuje politicky legitimizovaných tajomníkov, ktorých Vysoká predstaviteľka potrebuje, aby mohla robiť poriadne svoju prácu,“ píše sa vo výhlásení, ktoré podpísali spravodajcovia parlamentného výboru pre otázku európskej zahraničnej služby Elmar Brok a Guy Verhofstadt, rovnako ako aj Hannes Swoboda, Rebecca Harms a Daniel Cohn-Bendit.

„Čo je potrebné, to sú politickí zástupcovia, ktorí môžu na jej požiadanie jednať s Parlamentom a partnermi v tretích krajinách,“ povedal Brok.

Zákonodarcovia odsúdili Ashtonovej návrh za to, že zmysle politického skladania účtov venuje Parlamentu len malú pozornosť. Kritizovali tiež niečo, čo nazvali „umelé rozdelenie časti právomocí ohľadne rozvojovej agendy medzi Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu“ a nazvali to „receptom na nesúrodosť“.

Ashtonovej návrh totiž predpokladá, že eurokomisár pre rozvoj, ktorý má na starosti niekoľkomiliardový rozpočet, a jeho kolega zodpovedný za susedskú politiku, budú spolupracovať.

„S ohľadom na Európsky rozvojový fond a Nástroj pre rozvojovú spoluprácu by mali byť všetky návrhy pripravené relevantnými službami v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a v Komisii, pod priamym dohľadom a vedením komisárov zodpovedných za rozvojovú agendu, a potom by mal byť v jednotnej forme akceptovaný Vysokou predstaviteľkou, ktorá ho posunie na rozhodnutie Komisii,“ hovorí Ashtonovej návrh. Podobná formulácia je uvedená aj pri susedskej politike.

V nedávnom prehlásení členovia Parlamentu silne vystúpili proti tomu, že Komisia a európska zahraničná služba budú pracovať bok po boku namiesto toho, aby sa zlúčili.

Poslanci tiež vyjadrili poľutovanie nad tým, že napriek intenzívnemu kontaktu v predchádzajúcich týždňoch sa Vysoká predstaviteľka rozhodla „nevziať názory Parlamentu dostatočne na vedomie“.

„Návrh potrebuje podstatné zmeny, v opačnom prípade nebude Európsky parlament schopný pokročiť v požadovaných úpravách ohľadne personálu a finančnej regulácie,“ varovali poslanci. Finančné a personálne časti plánu totiž potrebujú schválenie zo strany Parlamentu.

Pozície

Predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek povedal 25. marca lídrom EÚ, že „ľutuje“ návrh preložený Ashtonovou len niekoľko hodín predtým, podľa jeho slov nezapracoval niektoré body, ktoré sú pre Parlament kľúčové.

„Od svojho zrodu bude mať nová štruktúra rozmer úplnej európskej inštitúcie. Preto je treba na ňu poriadne dohliadnuť.“

„V otázke personálu silne dúfam, že sa zachová geografická rovnováha,“ dodal Buzek.

Na otázku EurActiv-u, či zastáva názor východoeurópskych krajín, ktoré trvajú na geografickej vyváženosti, povedal, že ten je v záujme všetkých krajín, vrátane Juhu a Škandinávskeho polostrova.

Buzek tiež trval na tom, aby budúci špeciálni predstavitelia a veľvyslanci EÚ v kľúčových krajinách- teda do Spojených štátov, Číny a Ruska- prešli parlamentným vypočutím. Takýto postup však nie je uvedený v Lisabonskej zmluve a Ashtonovej služba ho zamietla.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA