Ashtonová predstavila architektúru eurodiplomacie

Zatiaľ neverejný dokument ale z taktických dôvodov neobsahuje detailnú personálnu štruktúru.

Nová podoba Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS) – ako sa bude únijná diplomatická služba volať – bude témou dnešných rokovaní ministrov zahraničia členských štátov a „autorky návrhu“ Catherine Ashtonovej (26. apríla).

Ako minulý týždeň novinárom prezradil nemenovaný veľvyslanec jedného z veľkých členských štátov EÚ, z novej verzie bola vypustená detailne prepracovaná personálna štruktúra novej služby, ktorá sa v poslednej dobe stala zdrojom rozporov medzi inštitúciami Únie. Európsky parlament sa opakovane sťažoval na postavenie „všemocného“ generálneho tajomníka a Európska komisia mala tiež problém dohodnúť sa s členskými štámi.

Krok barónky Ashtonovej preto nie je v tomto ohľade nijako prekvapivý. Šéfka diplomacie EÚ sa od začiatku snaží pripraviť taký dokument, s ktorého obsahom by súhlasili nie len členské štáty, ale aj všetky únijné inštitúcie, ktoré majú povinnosť sa k fungovaniu EEAS vyjadriť. Hoci Európsky parlament nie je do procesu vytvárania služby priamo zapojený, jeho názor musí byť zohľadnený. Europoslancom bolo totiž prisúdené rozhodujúce slovo pri finančných aspektoch celého plánu.

„Primus inter pares“

„Úvaha lady Ashtonovej sa zmenila,“ prehlásil spomínaný veľvyslanec, ktorý bol ochotný sa s novinármi hovoriť o rozdieloch medzi pôvodným návrhom EEAS, ktorý uzrel svetlo sveta na konci marca a tým, ktorý bol prezentovaný na stredajšej schôdzke veľvyslancov členských štátov pri EÚ.

Na rozdiel od prvého návrhu, v ktorom figuruje funkcia generálneho tajomníka so silnými právomocami, sa teraz pracuje s „kolegiálnym princípom vedenia“. To by mali reprezentovať traja vysoko postavení zástupcovia s tým, že jeden z nich by v neprítomnosti Ashtonovej EEAS riadil. Tento zástupca s postavením „primus inter pares“ (prvý medzi rovnými) by sa podľa veľvyslanca označoval ako „výkonný generálny tajomník“.

Na druhej strane ale podotkol, že bude záležat na barónke, koho si ako svojho zástupcu (na vysokej politickej úrovni ) vyberie. Škála možných kandidátov je naozaj široká. Ako jedna z možností sa ponúka, že šéfke únijnej diplomacie bude pomáhať trojica európskych komisárov, do ktorých portfólií nejakým spôsobom spadajú vonkajšie vzťahy. Konkrétne ide o českého komisára pre rozšírenie a politiku susedstva Štefana Füleho, litovského komisára pre rozvoj Andrisa Piebalgsa a bulharskú komisárku pre humanitárnu pomoc Kristalinu Georgjevu.

Druhú variantu predstavuje asistencia 27 ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ, ktorých zasadnutia bude Ashtonová organizovať. V hre je stále aj tretia možnosť – teda príležitostné zastupovanie zvláštnymi veľvyslancami EÚ, ktorí budú menovaní pre pôsobenie v konkrétnych miestach.

A ako sa na fakt, že budú súčasťou EEAS pozerajú samotní komisári? Podľa zdieľneho veľvyslanca sa komisári do vznikajúcej diplomatickej služby zapojiť chcú, ale zároveň ich trápia určité obavy z „byrokracie EEAS“.

Štart EEAS na jeseň

Diplomatický zdroj tiež potvrdil, že Komisia a Rada už majú jasno v tom, ktoré súčasti a organizačné jednotky budú pod EEAS presunuté. Jedným dychom ale novinárov ujistil, že nejde o zoznam mien. Budúcu diplomatickú službu budú totiž tvoriť úradníci Rady, Komisie a pracovníci diplomatických služieb členských štátov.

Na otázku EurActiv, či už boli členské štáty požiadané, aby zaslali zoznamy kandidátov na posty v EEAS veľvyslanec uviedol, že sa tak zatiaľ nestalo.

Po tom, čo vysoká predstaviteľka predloží definitívnu podobu diplomatickej služby (30. apríla), začne sa s obsadzovaním pozícii, ktoré by podľa odhadu malo byť dokončené v lete tohto roku. Samotná EEAS potom začne fungovať o pár mesiacov neskôr.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA