Azylová politika EÚ má nedostatky

Podmienky pre uchádzačov o azyl sú napriek platnej smernici rôzne, konštatuje Európska komisia v hodnotiacej správe o implementácii spoločných pravidiel zaobchádzania s utečencami. Slovensko má podobne ako ďalšie krajiny rezervy v plnení požadovaných štandardov.

Pozadie

Únia sa snaží harmonizovať prax súvisiacu s prijímaním žiadostí o azyl, ich spracovávaním a tiež pravidlá zachádzania so žiadateľmi vo všetkých členských štátoch. Smernica z roku 2003 dala základ pre zjednotenie legislatívnych podmienok a zákaldných zásad, podľa ktorých musia štátne úrady zachádzať s uchádzačmi o azyl. Takzvaná „smernica prijímacích podmienok“ sa stala základom pre vytváranie spoločného európskeho azylového systému, s ktorým počítajú Tampersky aj Haagsky program EÚ.

Všetky členské štáty s výnimkou Írska a Dánska mali povinnosť transponovať smernicu do 6. februára 2005. Hodnotenie, ktoré Komisia v týchto dňoch dokončila mapuje prax pri uplatňovaní spoločných pravidel.

Otázky

Komisia vytýka Slovensku i ďalším ôsmim krajinám EÚ, napríklad Nemecku, Rakúsku a Veľkej Británii, nedostatky v identifikácii tých uchádzačov o azyl, ktorí vyžadujú osobitnú starostlivosť. Ide o maloletých, tehotné ženy, hendikepované a staršie osoby alebo obete násilia. Informoval o tom denník SME s odvolaním sa na agentúru TASR.

Slovensko malo problém aj pri implementácii tzv. Kvalifikačnej smernice, ktorá určuje podmienky, za ktorých môžu ľudia, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu získať štatút utečenca (Euractiv 12/10/2006).

To, že transpozícia smernice EÚ na Slovensku zatiaľ nemala želaný efekt v praxi, konštatuje aj správa Martiny Všelkovej zo Slovenskej humanitárnej rady na stránke organizácie Pro Asyl. Píše sa v nej, že najmä pokiaľ ide o prijímanie zraniteľných skupín, Slovensko zatiaľ nespĺňa povinnosti vyplývajúce zo smernice EÚ. Napríklad mentálne chorí žiadatelia o azyl nedostávajú potrebnú starostlivosť a sú umiestňovaní v rovnakých centrách ako zdraví žiadatelia.

Problémom mnohých krajín je nedostatočné poskytovanie informácii uchádzačom o procedúre podávania a vybavovania žiadostí o azyl, konštatuje Komisia.

Obavy z toho, že členské krajiny, ktoré mali pred prijatím smernice vyššie štandardy pre asistienciu žiadateľom o azyl, tieto štandardy znížia sa nepotvrdili. Takýto bol jeden z pozitívnych záverov Komisie. 

Správa ďalej hovorí, že smernica bola plne transponovaná do národného práva vo väčšine členských krajín. Len tri členské štáty podľa Komisie znížili štandard poskytovaných služieb pre žiadateľov, pričom 12 členských krajín tento štandard zvýšilo v porovnaní s pravidlami platnými pred prijatím smernice (najmä pokiaľ ide o prístup na pracovný trh a vzdelávanie).

Problém je, že „smernica o prijímacích podmienkach“ v praxi ponecháva široký priestor na voľnú úvahu o niekoľkých kľúčových ustanoveniach tejto smernice, čo do značnej miery neguje očakávaný účinok harmonizácie. 

Smernica napríklad nechala príliš veľký priestor pre odchýlenie sa štátov pokiaľ ide o prístup žiadateľov o azyl k zamestnaniu, zdravotníckej strarostlivosti, o úroveň a formu materiálnych podmienok pre prijatie, právo slobodného pohybu a reagovanie na potreby zraniteľných osôb. Franco Frattini, eurokomisár pre oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, vyhlásil, že v budúcom roku navrhne dodatky k smernici, ktoré by mali tieto rozdiely odstrániť.

Závažné problémy sa zistili tiež v súvislosti s uplatniteľnosťou tejto smernice na záchytné centrá, ako aj v súvislosti s celkovým uplatňovaním záchytných opatrení na žiadateľov o azyl. Takéto opatrenia niekedy bránia účinnému uplatňovaniu práv, ktoré zaručuje smernica.

REKLAMA

REKLAMA