Beňová: Iránsky prezident je fanatik

Európsky parlament na svojom februárovom plenárnom zasadnutí schválil rezolúciu o Iráne, v ktorej potvrdil, že otázka konfrontácie Iránu s medzinárodným spoločenstvom musí byť vyriešená v súlade s platnými predpismi medzinárodného práva.

 

Pozadie

Iránsky režim začiatkom roku obnovil výskum jadrového paliva a existujú vážne obavy, že jeho aktivity v oblasti spracovania uránu nie sú zamerané na mierové účely. Plénum EP si preto vypočulo vyhlásenie o konfrontácii Iránu s medzinárodným spoločenstvom a k tejto problematike poslanci následne schválili rezolúciu, v ktorej potvrdili, že táto problematika musí byť vyriešená v súlade s platnými predpismi medzinárodného práva.

Otázky

Parlament v texte rezolúcie odsudzuje „výhražné poznámky“ iránskeho prezidenta Mahmuda Ahmadínedžáda voči Izraelu a vyzýva jeho krajinu, aby pozastavila všetky aktivity konverzie uránu. V schválenej rezolúcii poslanci podporili rozhodnutie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) predložiť situáciu na posúdenie Bezpečnostnej rade OSN. Parlament tiež vyzval Irán, aby „vážne pouvažoval“ nad návrhom Ruska, ktorý ponúka Iránu možnosť obohacovať urán na území Ruskej federácie.

Irán má síce na základe Zmluvy o nešírení právo vyvíjať nukleárny program, no existujú vážne obavy, že jeho aktivity v oblasti spracovania uránu sú skutočne určené na mierové účely. Poslanci sa zhodli, že vytvorenie zóny bez jadrových zbraní v oblasti Stredného východu by mohlo byť dôležitým krokom v úsilí o rešpektovania bezpečnostných obáv krajín daného regiónu. Potvrdili tiež, že táto otázka musí byť vyriešená „v súlade s platnými predpismi medzinárodného práva“, aj keď pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o zrieknutí sa použitia akejkoľvek sily, poslanci zamietli.

Plénum podporilo záväzok „EÚ-3“ (Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka) zabraňovať šíreniu jadrových zbraní. Taktiež zdôraznilo dôležitosť spolupráce s USA, Ruskom, Čínou a nezúčastnenými krajinami.

Iránsky režim začiatkom roku obnovil výskum jadrového paliva, čím by mohol získať materiál na výrobu atómových zbraní. Na žiadosť piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN a Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) sa iránskymi jadrovými aktivitami teraz zaoberá OSN, ktorá môže na Irán uvaliť medzinárodné sankcie. Náhodné inšpekcie svojich jadrových zariadení Teherán zakázal.

Pozície

Počas rozpravy o Iráne vystúpila slovenská europoslankyňa Monika Beňová (SES). Uviedla, že je podľa jej názoru problémom rozumne a mierovo zmýšľajúcich ľudí na celom svete nie je Irán. „Irán je krajina, v ktorej žijú ľudia ako my, so svojimi každodennými radosťami a starosťami. Naším problémom nie je krajina a jej občania, naším problémom je jedna osoba, Mahmúd Ahmadínidžád, zhodou okolností iránsky prezident, a jeho náboženský fundamentalizmus.“

Všetko ostatné, „či už obnovenie jadrového programu, brutálne verbálne útoky voči štátu Izrael, či jeho primitívne a odsúdeniahodné znevažovanie holokaustu, najväčšej hrôzy a genocídy v doterajších dejinách ľudstva“, označila za dôsledky „chorého mozgu jedného fanatika“.

Vyslovila preto svoje presvedčenie, že je dôležité oddeľovať tieto dve záležitosti a nestotožňovať prezidenta s celou krajinou. „Je však žiaľ pravdou, že choré mozgy v našich dejinách dokázali vtiahnuť do vojen opakovane nielen svoj národ a krajinu, ale už viackrát celé regióny a dvakrát dokonca celý svet. V tom je ich najväčšie nebezpečenstvo“, dodala.

Situáciu označila za „vážnu, nie však beznádejnú“. Fundamentalizmus podľa jej slov nikdy nemožno poraziť inou formou fundamentalizmu. „To je môj odkaz pre nášho priateľa Georgea Busha. My máme zodpovednosť a musíme byť uvážliví, aby nám raz budúce generácie nevyčítali, že sme túto vážnu situáciu nezvládli“, zakončila svoj príspevok v pléne Monika Beňová.

Spravodajca pracovnej skupiny EĽS-ED pre Irán, europoslanec Michael Gahler a predseda parlamentného Výboru pre zahraničné záležitosti Elmar Brok vyzvali k zaujatiu rozhodného stanoviska voči Teheránu. Iránski vodcovia podľa Gahlera „musia vedieť, že medzinárodné spoločenstvo i Európska únia budú v tejto otázke jednotné.“

„Je samozrejmé, že Irán, ako ktorákoľvek iná zmluvná strana dohody o nešírení zbraní hromadného ničenia, má právo na mierové využívanie jadrovej energie. Nedostatočná spolupráca s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (IAEA), hrozby iránskeho prezidenta odstúpiť od zmluvy o nešírení zbraní hromadného ničenia, odloženie rokovaní s Ruskom a najmä obnovenie programu pre obohacovanie uránu zvýšili nedôveru voči teheránskemu režimu,“ uviedol Gahler. „Z našej strany to však neznamená koniec diplomatického úsilia,“ dodal europoslanec.

REKLAMA

REKLAMA