Berlín Ankare: Končíme s diplomatickým tónom, prichádzajú obmedzenia a embargá

Zadržiavanie ľudskoprávnych aktivistov sa odrazí na turizme aj obchodnej či obrannej spolupráci.

Nemecký minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel včera neobvykle ostrým tónom oznámil „preorientovanie“ nemeckej politiky voči Turecku. Okrem upozornenia pre nemeckých turistov, ktorí cestujú do Turecka, varoval aj nemeckých investorov, ktorí v krajine pôsobia.

Krok z nemeckej strany prichádza po tom, ako turecká polícia začiatkom júla zadržala počas ľudskoprávneho tréningu neďaleko Istanbulu desiatku aktivistov, medzi nimi aj nemeckého občana Petra Steudtnera. Ten slovami Gabriela „nebol žiadnym tureckým odborníkom – nikdy o Turecku nepísal, nemal žiadne kontakty v politickom spoločenstve … a nikdy nepôsobil ako jeho kritik.“

Podľa nemeckej strany je „zadržanie Petra Steudtnera a ďalších ľudskoprávnych aktivistov nepochopiteľné, neakceptovateľné a úplne nevysvetliteľné,“ píše sa v oficiálnom vyhlásení ministerstva zahraničných vecí.

Istanbulská desiatka: Mimovládny sektor v Turecku prežíva ďalší šok

Ankara sa už voči nemeckým vyhláseniam ohradila. „Nemecko veľmi dobre vie, že tureckí občania sa nikdy nesklonili pred akýmikoľvek hrozbami alebo vydieraním,” povedal turecký šéf diplomacie, Mevlüt Çavuşoğlu.

Príbeh troch nemeckých občanov

Peter Steudtner však nie je jediným dôvodom, prečo sa Berlín rozhodol pristúpiť k zásadnému kroku, ktorý môže výrazne ovplyvniť nielen diplomatické, ale aj obchodné styky oboch partnerov.

Kancelárka Merkelová a vtedajší premiér Erdoğan na výstave v Hannoveri v roku 2007. FOTO: TASR/AP

Deniz Yücel, nemecký novinár tureckého pôvodu, ktorý je v tureckej väzbe už od februára, je obviňovaný z členstva v teroristickej organizácií a šírenia propagandy. Intenzívne totiž pracoval na reportážach o údajných nelegálnych obchodoch s ropou Ankary s teroristickou organizáciou ISIS.

Za jeho prepustenie sa už niekoľkokrát verejne postavila aj kancelárka Angela Merkelová.

Ďalšou na zozname je novinárka Meşale Toluová, rovnako nemecká občianka. Zatknutá bola v Turecku ešte v apríli, a to bez toho, aby boli podľa práva informované nemecké úrady.

Berlín vidí vo všetkých troch zadržaniach vládnu objednávku, na základe ktorej konajú aj miestne súdy.

Turecký minister zahraničných vecí reagoval ostro: „Keď Turecko požiada o vydanie teroristov, Nemecko tvrdí, že ich súdnictvo je nezávislé, no nás žiada, aby sme podozrivých prepustili okamžite.“

Ankara už niekoľkokrát žiadala Berlín o podporu pri vydávaní tureckých občanov, najmä vojakov, ktorí sa po neúspešnom vojenskom prevrate uchýlili aj v Nemecku. Berlín sa ohradzuje nezávislosťou vlastného súdnictva, ktorému vláda nemôže porúčať.

Rok po pokuse o prevrat v Turecku: 56 tisíc zadržaných

Ohrozený obchod aj obranná spolupráca

Ostrý rozkol ale neostáva len v oblasti ľudských práv a diplomacie. Varovanie nemeckým turistom sa môže významne odraziť aj na cestovnom ruchu, keďže nemeckí turisti tvoria až 15 percentný podiel tureckých príjmov v tomto odvetví.

V obchode môžu byť následky ešte bolestivejšie, stále však najmä na tureckej strane. Nemecko je tureckým najvýznamnejším obchodným partnerom, pričom objem obchodu medzi oboma krajinami sa pohybuje na úrovni takmer 37 miliárd eur ročne.

„Nemôžete niekomu radiť, aby investoval v krajine, kde neexistuje žiadna právna istota, a kde sa úplne nevinné podniky prepájajú s terorizmom,” povedal minister Gabriel. Krajina, v ktorej dnes žije viac ako tri milióny Turkov, je druhým najväčším zahraničným investorom v Turecku.

Objem vzájomného obchodu Turecka a najvýznamnejších partnerov. Zdroj: Bloomberg

Kancelárka Merkelová už podľa denníka Bild potvrdila, že Nemci zmrazia súčasné aj budúce objednávky Turecka na všetky obranné tovary. Toto obchodné embargo vstúpilo do platnosti hodinu po zverejnení upozornenia turistom a podnikateľom.

Prehlbovanie nezhôd v oblasti bezpečnosti a nemecko-tureckej spolupráce v rámci štruktúr Severoatlantickej aliancie však má aj ďalší rozmer. Ankara už niekoľkokrát odmietla vydať povolenie nemeckým štátnikom na vstup do vojenskej základe NATO v stredotureckom meste Konya.

V máji, kedy bolo nemeckým zákonodarcom adresovaná zamietnutá podobná žiadosť o návštevu vlastných vojakov na vojenskej leteckej základni v İncirliku, bol Berlín nútený presunúť svoje jednotky do Jordánska.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA