Berlín nebude žiadať sankcie pre Turecko

Nemecko v minulosti zažilo pro aj protivládne protesty tureckej diaspóry. Tentoraz vyšli do ulíc mladí Kurdi.

Nemecká vláda tvrdí, že je voči zatýkaniu opozície potrebné zaujať spoločný európsky postoj. Jej hovorca Steffen Seibert dnes oznámil, že odpoveď Európskej únie musí byť jasná a jednotná, pričom ale komunikačné kanály musia zostať otvorené.

Nateraz tak vylúčil, že Nemecko so svojou poldruha miliónovou tureckou menšinou žiada konkrétne postihy.

Čítajte viac: Turecko: súdy s pučistami sa začnú v roku 2017

Kvôli júlovému pokusu o vojenský prevrat už v Turecku zadržali vyše 30 tisíc ľudí. Ak k nim prirátame tých, ktorých pre podozrenia zbavili úradu, dostaneme sa na číslo 110 tisíc.

Zatiaľ poslednou epizódou v údajnom boji s terorizmom bolo piatkové zatknutie predsedníčky opozičnej Ľudovej demokratickej strany (HDP) Figen Yüksekdağovej a jej spolupredsedu Selahattina Demirtaşa. Umiernených Kurdov podozrievajú zo spolupráce so zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK).

Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier kritizoval tureckú vládu, že boj s terorizmom zneužila na umlčanie opozície. Z druhej strany zaznieva obvinenie, že Nemecko poskytuje útočisko kurdským militantom, aktérom nedávneho pokusu o prevrat a ďalším radikálom.

Berlín aj Viedeň si v súvislosti so zatýkaním opozičných politikov predvolali tureckých veľvyslancov. Steinmeier uviedol, že naďalej podporuje členstvo Turecka v Európskej únii, krajina si však musí ujasniť, čo jej kroky znamenajú vo vzťahu k únii.

Erdoğan: Pokojne ma nazvite diktátorom

Zatýkanie politikov bolo definitívnym vyhlásením vojny Kurdom, povedal pre Deutsche Welle jeden z lídrov kurdskej menšiny v Nemecku Ali Ertan Toprak. V Nemecku žije 1,5 milióna Turkov a Kurdov, ktorí sú verným odrazom zložitého politického spektra v krajine polmesiaca. Niekoľko stoviek z nich vyrazilo v piatok protestovať do ulíc.

Toprak sa obáva, že zatýkanie dá za pravdu radikálom z PPK: „Uväznením demokraticky zvolených kurdských politikov, ktorí boli oddaní mierovému riešeniu, nás vláda okradla o demokratické prostriedky.“

Ľudovo demokratická strana medzitým oznámila, že sa v tureckom parlamente vzdáva svojich legislatívnych snáh.

Na kritiku zo Západu stihol už reagovať aj prezident Recep Tayyip Erdoğan. Počas preberania čestného doktorátu na istanbulskej univerzite uviedol: „Je mi jedno, či ma nazvú diktátorom alebo čímsi iným. Ide to jedným uchom dnu a druhým von. Mne záleží iba na tom, ako ma volajú moji ľudia.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA