Biometrické čipy vo vízach zatiaľ nebudú

Technologické problémy spojené so zavádzaním biometrických čipov do víz sa javia ako neprekonateľné. Prinútili Komisiu upustiť od návrhu.

 

Pozadie

Na konferencii organizovanej Centrom pre európske politické štúdie (Center for European Policy Studies – CEPS), ktorá sa konala 21. a 22. marca, diskutoval o tomto probléme člen Misie USA pri EÚ Marc Meznar s predstaviteľom Komisie Kristianom Bartholinom. Diskusia prebiehala v kontexte spolupráce medzi USA a EÚ a menežmentu hraníc.

Otázky

Biometria

Problém s čipmi vo vízach, ktoré by boli za normálnych okolností vsadené v pase, spočíva v ich kolízii s akýmikoľvek inými biometrickými čipmi, ktoré sú súčasťou samotného pasu. Oba by sa tak stali neúčinnými. Keďže sa zatiaľ nenašlo žiadne riešenie, návrh bol stiahnutý. Upravený návrh, ktorý predložila Komisia 10. marca 2006, sa týka povolenia na pobyt, kde bude vložený čip nepovinný. Tento návrh oficiálne potvrdzuje upustenie od požiadavky vloženia čipu do víz. V návrhu sa píše: „V súčasnosti nie je priajaté riešenie na integráciu biometrických identifikátorov ani v rámci nálepok do víz, ani ako samostatná karta. Biometrické identifikátory sa budú nachádzať len vo Vízovom informačnom systéme“.

Aj USA, aj EÚ sú za zavedenie biometrických identifikátorov do pasov. Marc Meznar priznáva, že USA používa „silu“ vzdania sa svojho vízového programu na presadenie „spoločnej agendy biometrie“, čo znamená, že všetci občania EÚ budú musieť mať do októbra 2006 biometrické identifikátory v pasoch, aby mohli slobodne vstúpiť do USA. USA nemajú žiadny záväzný konečný termín, ale už zaviedli biometrické pasy. Termín sa budú snažiť splniť dobrovoľne.

V skutočnosti ide európsky plán nad rámec toho amerického, keďže nariadenia EÚ stanovujú desať odtlačkov prstov. V USA sa budú používať len dva, aj keď Meznar nevylúčil, že by sa mohlo pristúpiť k desiatim odtlačkom. Ako povedal, miera „falošných výsledkov“ bola omnoho vyššia, keď boli na čipe len dva odtlačky.

Európsky menežment hraníc

Kristian Bartholin z Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť vysvetľoval, že zámerom Stratégie európskeho menežmentu hraníc, ktorá je postavená na schengenskom acquis, je voľný pohyb v rámci EÚ a zabezpečenie vonkajších hraníc, kde sa môže vyskytnúť viac problémov. Stratégiu bude riadiť Európska agentúra menežmentu hraníc (známa ako FRONTEX), ktorá bola založená v júni 2005 (pozri Euractiv 30. júna 2005).

Povedal, že EÚ sa zaoberá možnosťou mať podobný systém v oblasti vstupu/odchodu ako USA. Tento systém znamená prihlásenie sa, keď človek prekročí hranice Únie a odhlásenie sa, keď bude územie Únie opúšťať. Vždy bude existovať záznam o tom, kto sa na území Únie nachádza. Zvažuje sa tiež „rýchly prístup” do systému pre „dôveryhodného cestujúceho”.

Záznamy o menách cestujúcich (PNR)

V máji 2004 podpísali EÚ a USA dohodu o výmene dát cestujúcich. Spor, či mala EÚ právo podpísať takúto dohodu o poskytovaní PNR Spojeným štátom podal na preskúmanie Európskemu súdnemu dvoru Parlament v júni 2004. V posudku generálneho žalobcu Súdu sa tvrdí, že EÚ takúto kompetenciu nemá.

Nikto síce nechcel špekulovať o výsledku híringu, ale Bartholin povedal, že ak rozhodnutie spochybní oprávnenosť dohody, bude sa musieť nájsť iný spôsob výmeny dát.

Spolupráca EÚ/USA

Obaja rečníci sa zhodujú na nevyhnutnosti takejto spolupráce, ktorej sila a dôležitosť rasie. Hlavnými oblasťami spolupráce medzi EÚ a USA sú:

  • Technológia: menovite biometria.
  • Interpol: databáza stratených a ukradnutých pasov sa rozšírila zaradením dát z USA.
  • Výmena informácií: v tejto oblasti stále existujú právne a politické prekážky.

Postoje

K problematike biometrických čipov sa editor britskej organizácie pre občianske slobody Statewatch, Tony Bunyan, vyjadril nasledovne: „Už len skladovanie biometrických údajov (odtlačkov prstov) vo Vízovom informačnom systéme bude znamenať problém (rovnaký, akým bol „problém s kolíziou“ v roku 2003). Ak biometrické údaje nebudú vo vízach, jedniným spôsobom ako vykonávať kontrolu bude odobratie odtlačkov ľuďom, ktorí budú vstupovať do EÚ so vstupnými vízami buď na letisku, v prístave, alebo na hraniciach. Toto bude časovo veľmi náročné, nákladné a zatiaľ čo sa budú jednotlivé detaily kontrolovať a schvaľovať vytvoria sa dlhé rady“.

MeznarBartholin sa zhodli, že zdieľanie informácií je nevyhnutné. Meznar zdôraznil, že USA sú naklonené poskytovaniu údajov Únii, ale že Únia nie schopná prijať všetky ponúknuté informácie. Bartholin to pripúšťa, ale zdôrazňuje, že zneužívanie osobných údajov represívnymi režimami v minulosti viedlo k zvýšeniu citlivosti na tento problém. Ochrana osobných údajov je jednou zo základných hodnôt EÚ chránených rigoróznym zákonodarstvom.

REKLAMA

REKLAMA