Boj o európske susedstvo

Vplyv EÚ na jej širšie susedstvo v niektorých regiónoch slabne. V iných zase ponúka nevyužitý potenciál, tvrdí Richard Youngs zo španielskeho think-tanku.

“Posledných päť rokoch vedieme diskusiu o mŕtvom bode demokracie”, povedal Youngs na prezentácii publikácie -Oddanosť demokracii v európskom susedstve-.

Gruzínsko a Ukrajina prejavili záujem stať sa členmi EÚ, čo je podľa analytika pre Európu a jej proklamovaný cieľ šíriť demokraciu za svoje hranice, úspech.  

Neochota EÚ rozšíriť oficiálnu perspektívu členstva však brzdí incentívy pre demokratické reformy.

Nadácia pre medzinárodné vzťahy a vonkajší dialóg (FRIDE) zo Španielska spolu s Michaelom Emersonom z Centra pre európske politické štúdie (CEPS) zozbierali príspevky od 15 politických analytikov z 15 rôznych krajín susediacich s EÚ.

EÚ má podľa Youngsa má akútny problém s tým, že nevie skĺbiť proces rozširovania a prehlbovania integrácie s demokratickou legitimitou. 

Výsledkom je, že na rôznych miestach európskeho susedstva sa dejú rôzne veci. “Naša štúdia rozlišuje dva klastre (skupiny) krajín”, povedal Emerson z CEPS.

Prvým sú blízki susedia EÚ – balkánske krajiny, Turecko, Gruzínsko, Ukrajina, Arménsko a Moldavsko.  To sú prípady “bojujúcej transformácie”, v ktorej zatiaľ stále ide o európsky model demokracie. To isté podľa analytikov platí aj pre Rumunsko a Bulharsko napriek tomu, že sú už od roku 2007 členmi EÚ. 

"V týchto krajinách demokracia žije”, tvrdí Emerson. Ako príklad uvádza minulotýždňové ukrajinské voľby, ktoré boli po prvýkrát čisté, na rozdiel od tých z pred piatich rokov.

“Napriek chaotickým vládam sa v týchto krajinách od dôb sklamania z farebných revolúcií usadila demokracia”.  

Do druhého klastra radí je Rusko, štáty Strednej Ázie (Azerbajždan a Kazachstan), Bielorusko a severoafrické krajiny, kde je opačný trend “šírenia dynastií”, hovorí Emerson.

Je na tých, ktorí tvoria politiku na európskej úrovni, aby z toho vyvodili závery pre stratégiu šírenia demokracie. Podľa analytika sa v súčasnej podobe európskej politiky susedstva rozdiel medzi spomínanými dvoma kategóriami nezohľadňuje.

Pre autoritárne štáty bez európskej perspektívy môže byť najpravdepodobnejším scenárom dlhé obdobie “neo-osvietenectva”, zamýšľa sa analytik CEPS.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA