Brusel a Washington: výmena lídrov nestačí

Na pôde Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku sa prezentovali tohtoročné výsledky globálneho prieskumu pod názvom Transatlantické trendy 2007. Prieskum bol realizovaný na 13 000 respondentoch v 12 krajinách Európskej únie a USA.

Pozadie

Prieskum sa robí každoročne už od roku 2000, Slovensko je jeho súčasťou už štyri roky, čo umožnuje nie len porovnanie s ostanými krajinami EÚ, ale aj identifikovanie trendov v postojoch verejnosti k „výzvam doby“. Kým na západnom brehu Atlantiku zostala politická elita nezmenená, na na tom európskom Tonyho Blaira nahradil Gordon Brown, Jaquesa Chiraca Nicolas Sarkozy. Ako však píšu autori správy, obaja politici budú musieť pri oživovaní pragmatického transatlantického partnerstva postupovať opatrne.

Otázky

Čo na to Európa?

To, že transatlantický vzťah poznačila vojna v Iraku snáď netreba opakovať. Možno však na základe výsledkov konštatovať, že Európania rozlišujú medzi politikou Georga Busha a Spojenými štátmi ako krajinou.

Prieskum zaznamenal pokles dôvery v líderstvo USA zo strany verejnosti EÚ. Drvivá väčšina Európanov si myslí, že EÚ by mala prevziať väčšiu zodpovednosť za riešenie globálnych hrozieb, no stále viac ako polovica sa domnieva, že by ich mala riešiť v partnerstve s USA.

Z členov EÚ je najpozitívnejšie naladené voči USA obyvateľstvo Rumunska, ktoré je spolu s Bulharskom zároveň najväčším „fanušíkom“ Európskej únie. Po prvý krát boli do prieskumu zahrnuté postoje občanov EÚ a USA k Rusku. Najväčšie obavy majú respondenti z toho, že Rusko bude zásobovať zbraňami Stredný Východ.

EÚ aj USA sa zhodujú vo vnímaní globálnych hrozieb, no líšia sa v názore na spôsob ako im čeliť. Citlivosť Európy voči globálnym hrozbám vo všeobecnosti vzrástla, s výnimkou globálneho otepľovania sú ale všetky o niečo intenzívnejšie vnímané Američanmi.

Slovenský rozmer

Slovensko trochu zaostáva vo vnímaní globálnych hrozieb. „Cítime sa bezpečne. Na jednej strane je to dobré, no na druhej vyvstáva otázka, či je to dané informovanosťou alebo skôr ľahostajnosťou k dianiu“, uviedla Oľga Gyárfášová, programová riaditeľka Inštitútu pre verejné otázky.

Prieskum prebiehal počas leta, čo sa odrazilo na tom, že ľudia najviac vnímajú ako hrozbu globálne otepľovanie a oproti výsledkom z predchádzajúcich rokov to predstavuje bezprecedentný nárast.

K vedúcej úlohe USA sme tiež pomerne skeptickí, skeptickejší ako európsky priemer. Vnímanie EÚ je konštantne pozitívne, horšia je to už s našou podporou pre jej konkrétne kroky či politiky. Neidentifikujeme sa s EÚ ako s medzinárodným aktérom. Len na Slovensku a vo Francúzsku viac respondentov uviedlo, že EÚ by mala globálne problémy riešiť skôr samostatne, než v partnerstve so Spojenými štátmi. Varovná je klesajúca podpora pre presadzovanie demokracie v iných krajinách.

Turecko

Turecké výsledky poukázali na viacero zaujímavých zistení, najmä jeho rastúcu izoláciu. Skeptickejšie k líderstvu Ameriky sa okrem Slovenska ukázalo byť už len Turecko. Pocity Turkov ochladli nie len k USA, ale aj k EÚ a Iránu. V otázke členstva sú dokonca pesimistickejší ako Európania.

Turecký veľvyslanec v SR Tunç Ügdül prítomný na prezentácii, skonštatoval, že výsledky sú preňho sklamaním, nie však prekvapením. Vnímanie ľudí je podľa neho dôležité a je ovplyvnené niekoľkými faktmi a vývojom na oboch stranách. Pripomenul niekoľké vyjadrenia európskych lídrov spochybňujúce európske perspektívy Turecka. Z faktorov, ktoré mohli mať negatívny vplyv na vnímanie Ameriky v Turecku spomenul terorizmus PKK, ktorý má podľa jeho slov pôvod v Iraku. Komentár uzavrel vyhlásnením, že nová turecká vláda, ktorej súčasťou je tak prezident ako aj predseda parlamentu je proeurópska a bude pracovať na približovaní sa k EÚ.

Ivan Kuhn z Konzervatívneho inštitútu upozornil, že je logické ak klesá v Turecku podpora pre členstvo EÚ, no menej ak zároveň klesá podpora pre Ameriku, s prihliadnutím na to, že Spojené štáty často verbálne vyzývajú Európu, aby Turecko prijala medzi seba.

V diskusii sa turecký veľvyslanec dotkol aj úlohy armády vo svojej krajine, ktorú označil za súčasť demokratickej spoločnosti, ktorej predstavitelia boli po stáročia rešpektovanými členmi tureckej society. Zdôraznil, že obdobie vojenských intervencií sa skončilo a dnes armáda iba jasne vyjadruje svoje postoje, čo tiež pripieva k tureckej demokracii.

Diplomati

Výsledky a prípadné prekvapenia komentovali priamo na prezentácii veľvyslanec Talianska Antonio Provenzano a zástupca veľvyslanca USA Lawrence R. Silvermann. Taliansky diplomat skonštatoval, že najlepšie prekvapenie je, že nie je žiadne prekvapenie. Výskum podľa jeho slov forografuje stav transatlantických vzťahov v tomto momente veľmi presne.

Lawrence R. Silvermann: „Nie som prekvapený,“ povedal a dodal: „To je komplimnet pre túto štúdiu.“ Ako ďalej uviedol, EÚ by mala prebrať väščiu zodpovedanosť za svetové dianie.

REKLAMA

REKLAMA