Budú voľby, pošlite pozorovateľov

Revolučné nálady sa vrátili do ulíc Tbilisi a tentokrát skončili vyhlásením výnimočného stavu. Prezident Michail Saakašvili ustúpil opozícii a ohlásil predčasné voľby, na ktorých chce mať čo najviac medzinárodných pozorovateľov.

Krátka správa

Protesty pred gruzínskym parlamentom v Tbilisi trvali šesť dní. V skorých ranných hodinách 7. novembra bezpečnostné zložky za použita slzotvorného plynu, vodných diel a gumových nábojov rozohnali riadne ohlásenú protivládnu demonštráciu. Stovky ľudí bolo zranených, niekoľko opozičných aktivistov muselo byť po zásahu hospitalizovaných. Polícia obsadila aj televíziu Imedi a zastavila vysielanie.

Organizátorom protestov bola koalícia 10 opozičných strán, ktoré požadujú Saakašviliho rezignáciu. Gruzínsky prezident obvinil z podpory týchto protestov a opozície ako takej Rusko. Traja ruskí diplomati boli vyhostení a ako to už v diplomatickej praxi chodí, nasledovalo vyhostenie rovnakého počtu gruzínskych diplomatov z Moskvy.

Prezident reagoval na situáciu vyhlásením výnimočného stavu a o deň neskôr aj zvolaním predčasných volieb, ktoré by sa mali konať 5. januára. Ešte než vystúpil v televízii s oznamom, upovedomil o zvolaní predčasných volieb amerického veľvyslanca v Tbilisi. Kedy sa presne skončí výnimočný stav Saakašvili neuviedol. Zároveň s prezidentskými voľbami sa bude konať referendum o dátume parlamentných volieb, ktoré opozícia požaduje na jar.

Saakašvili vyjadril ľútosť nad udalosťami, a uviedol, že bol nútený konať, aby “zmaril ruský plán destabilizovať Gruzínsko“. Podľa vlastných slov nechce byť prezidentom krajiny, ktorá obmedzuje médiá a vyhlasuje výnimočný stav. Vyzval medzinárodné organizácie, aby vyslali na voľby toľko pozorovateľov koľko len môžu.

Gruzínsko od roku 2003, ktorého koniec sa niesol v znamení „revolúcie ruží“ silne proklamovalo svoju euroatlantickú orientáciu. Predstavitelia Severoatlantickej aliancie, o ktorej členstvo Gruzínsko aktívne usiluje, dali jasne najavo, že praktiky aké vláda proti protestujúcim použila „nie sú v súlade s euroatlantickými hodnotami“. Jaap de Hoop Schefferovi, generálnemu tajomníkovi NATO, sa nepáčilo najmä vyhlásenie výnimočného stavu a prerušenie činnosti médií.

Predsedníctvo Európskej únie aj Vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana vyjadrili znepokojenie nad vyhlásením výnimočného stavu a naliehali na politické tábory, aby našli spoločnú reč. Solana do Gruzínska vyslal predstaviteľa EÚ pre Južný Kaukaz Petra Semnebyho.

Vzťahy medzi EÚ a Gruzínskom sú upravené najmä dohodou o Partnerstve a spolupráci a Akčným plánom v rámci Európskej politiky susedstva.

REKLAMA

REKLAMA