Bush sa príde do Európy rozlúčiť

V Ľubľane sa tento týždeň koná posledný summit EÚ-USA za účasti Georga Busha v pozícii amerického prezidenta. Hoci sa Európa už teší na jeho nástupcu, rozdiely prevdepodobne nebudú až také radikálne.

Zo Slovinska, ktoré do konca mesiaca drží rotujúce predsedníctvo EÚ, bude George Bush pokračovať vo svojom poslednom európskom turné cez Nemecko, Taliansko, Francúzsko až do Veľkej Británie. Očakáva sa, že na summite EÚ-USA, 9. a 10. júna, bude žiadať európskych partnerov o pomoc vo vojenskom úsilí v Afganistane a sprísnenie finančných sankcií voči Iránu, najmä voči najväčšej iránskej banke Melli.

Európski lídri budú naliehať, aby sa USA pripojili k budúcej globálnej dohode o boji proti klimatickým zmenám. Tú zatiaľ Amerika podmieňuje účasťou rýchlo rastúcich ekonomík ako sú ČínaIndia. Ako hovorí komisár zodpovedný za priemysel, Günther Verheugen, “pozície oboch strán sú stále pomerne vzdialené”. Americkí zákonodarci minulý týždeň odmietli právnu úpravu, ktorá by zaviazala Spojené štáty do roku 2050 okresať emisie o 66 % z obavy, že by to vyhnalo ceny energií do ešte väčších výšok.

Európa sa už dnes skôr upína na Bushovho nástupcu, ktorý bude v Bielom dome už v januári budúceho roka. Hoci je v Európe eufória spojená  skôr s menom Barack Obama, ktorý získal demokratickú nomináciu, oveľa známejší je pre starý kontinent republikánsky senátor McCain, ktorý mnohokrát Európu navštívil.

Európsky parlament sa na ostatnej schôdzi v Bruseli uzniesol, že sa teší na spoluprácu s novým americkým prezidentom a dúfa „vo väčšiu angažovanosť USA v presadzovaní multilateralizmu, mieru a demokracie vo svete“. Poslanci EP chcú, aby Rada EÚ tlačila na Spojené štáty v súvislosti s ratifikáciou štatútu Medzinárdného súdneho dvora. Američania nesúhlasia s tým, aby súdny orgán pod záštitou OSN súdil ich občanov.

Aj keď sa očakáva zmena americkej politiky s nástupom novej (či už demokratickej alebo republikánskej) administratívy, analytici upozorňujú, že nebude až taká výrazná a Amerika od sledovania svojich záujmov radikálne neustúpi. Napríklad na požiadavke silnejšej európskej výpomoci v Afganistane sa pravdepodobne nič nezmení.

Aj Barack Obama, ktorý presadzuje prístup priamych rokovaní, napríklad s iránskym režimom, vo svojom nedávnom, ostro sledovanom, vystúpení pred pro-izraelskou lobingovou skupinou povedal: “Vždy ponechám na stole možnosť hrozby vojenskou akciou na obranu našej bezepčnosti a bezpečnosti nášho spojenca – Izraela”.

V parlamentnej rozprave venovanej prioritám vo vzťahu s USA, sa slovenská europoslankyňa Zita Pleštinská (EĽS-ED) vyslovila za vytvorenie nového transatlantického obchodného priestoru, “z ktorého budú mať úžitok tak podnikatelia, ako aj spotrebitelia na oboch stranách Atlantiku”. Vyzvala komisára Verheugena, ktorý zastupuje EÚ v transatlantickom dialógu, aby sa snažil nájsť s USA spoločný postup v oblasti bezpečnosti hračiek, kedže sa v EÚ práve rieši smernica o hračkách.

Washigton a Brusel sa v oblasti obchodu nepohodli na dovoze špeciálne antimikrobiálne upravenej hydiny, ktorý Únia zakázala. USA sa vyhrážajú, že budú záležitosť riešiť vo WTO.

REKLAMA

REKLAMA