Časť Európy sa chce proti Rusku vyzbrojiť

Obavy z vývoja na Ukrajine možno prinútia štáty únie prehodnotiť šetrenie v oblasti obrany. Do Severoatlantickej aliancie navyše zvažuje vstup aj doteraz neutrálne Fínsko.

Štokholmský medzinárodný mierový výskumný inštitút (SIPRI) vo svojej správe uvádza, že v Európe minulý rok svoje rozpočty na zbrojenie neznížilo iba PoľskoNemecko. Na tento fakt na stretnutí ministrov obrany Európskej únie v utorok v Luxemburgu narážal aj šéf NATO Anders Fogh Rasmussen, ktorý volal po prehĺbení vzájomnej spolupráce.

Ruské výdaje na zbrojenie medzitým dosiali až takmer 5 % národného HDP a prekonali tak aj Spojené štáty.

Generálny tajomník NATO sa nateraz odmietol vyjadriť k možnosti vybudovania základní aliancie vo východnej Európe. Po vyššej prítomnosti západných vojakov na hranici s Ruskou federáciou však volajú členské štáty NATO a EÚ v bezprostrednom ruskom susedstve.

Poľský minister obrany Tomasz Siemoniak pre Reuters vyhlásil, že vojenskú prítomnosť v oblasti treba posilniť aj napriek ruským výhradám: „Veríme, že NATO by sa nemalo, čo sa týka bezpečnosti svojich členov, akokoľvek obmedzovať.“

Už dávnejšie možnosť rozmiestnenia vojakov Severoatlantickej aliancie na východe Ukrajiny avizoval český prezident Miloš Zeman.

Námestník Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS) Maciej Popowski na stretnutí ministrov obrany uviedol, že súčasné udalosti predstavujú „budíček“ po sedemdesiatich rokoch mieru v Európe.

Podľa neho mala vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonová poznamenať, že Ukrajina bude spúšťou pre seriózne zamyslenie sa nad výdavkami, zdieľaním nákladov a inteligentnou bezpečnosťou.

Únia aktívnu vojenskú asistenciu na Ukrajine nezvažuje.

Xenia Dormandy z londýnskeho výskumného centra Chatham House očakáva, že sa budú snažiť posilniť najmä v pobaltských krajinách. Dodala však, že „presadiť myšlienku, že obrana je dôležitejšia ako školstvo či zdravotníctvo je obzvlášť vo východnej Európe veľmi ťažké“.

Ďalší britský expert na bezpečnosť Jonathan Eyal si všimol, že kríza vrátila do popredia výdaje na pozemné jednotky, o ktorých si už vojenskí plánovači mysleli, že „vyšli z módy“.

Minulý týždeň začalo odvetné opatrenia voči ruskej hrozbe pripravovať aj Fínsko. Jeho minister obrany Jyrki Katainen povedal v televíznom rozhovore, že podľa jeho osobného názoru „by Fínsko malo patriť do NATO“. Dodal však, že zatiaľ je s týmto názorom v menšine.

Šéf fínskej diplomacie Erkki Tuomioja si nemyslí, že vstup do NATO by krajine priniesol nejaké výhody, práve naopak.

Stretnutie ministrov obrany v rámci Rady EÚ nasledovalo deň po zasadaní ministrov zahraničných vecí. Aj tu dominovali udalosti na východe Ukrajiny. Pre neutíchajúce ruské provokácie únia stále hrozí aj zavedením ekonomických sankcií.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA