Členské krajiny žiadajú úpravu „imigračných kvót“

Povinné kvóty sa v súčasnej podobe nepáčia väčšine členských štátov. Najväčšie krajiny žiadajú korekcie, menšie trvajú na dobrovoľnosti.

Len počas víkendu zo Stredozemného mora „vylovili“ takmer 6 000 migrantov. Od začiatku roka ich dorazilo k brehom Talianka  už 40 000 pričom 1 800 z nich cestu z líbyjského pobrežia neprežilo.

Návrh Komisie na riešenie súčasnej utečeneckej krízy, ktorý zahŕňa povinné kvóty na prerozdeľovanie migrantov a dobrovoľnú schému presídľovania približne 20 000 utečencov však v súčasnej podobe pravdepodobne neprejde. Systém musí byť odsúhlasený Radou ministrov a to kvalifikovanou väčšinou. Väčšina krajín však má s navrhovaným mechanizmom problém.

FrancúzskoNemecko chcú „korekcie

Francúzska vláda, ktorá pôvodne podporovala novú migračnú stratégiu Komisie požaduje úpravu navrhovaného systému kvót tak, aby sa viacej zohľadňoval počet utečencov, ktorých krajina priala v minulosti.

Návrh Komisie, ktorý sa podľa jej predsedu Jeana-Clauda Junckera „nebude meniť,“ žiada 23 členských krajín, aby si prerozdelilo 40 000 migrantov na základe rastu HDP, veľkosti populácie, miery nezamestnanosti a predchádzanej snahy krajiny v azylovej politike. Distribučný kľúč pritom dáva váhu až 40% práve prvým dvom menovaným faktorom, ostatné majú váhu iba 10%.

Francúzsky štátny tajomník pre európske záležitosti Harlem Desír vyhlásil, že Francúzsko si chce výberom utečencov ochrániť svoju suverenitu. „Štyri alebo päť krajín v súčasnosti prijíma až 70% utečencov, takže je len správne, aby sme zdieľali túto záťaž. Podporujeme vytvorenie núdzového systému …ale určite nie systémom pevne stanovených kvót,“ povedal bývalý aktivista proti rasizmu.

Podľa francúzskeho EurActivu ide skôr o politický manéver a snahu ľavicovej vlády umierniť kritiku „laxnej imigračnej politiky,“ ktorá sa ozýva z radou pravice a radikálov.

Nemecko signalizuje súhlas s návrhom Komisie, ale taktiež volá po korekciách. Minister vnútra Thomas de Maiziére (CDU) tvrdí, že do systému by mali byť zaradení iba migranti s „perspektívou trvalého pobytu v EÚ.“ Ostatní by mali byť podľa nemeckého ministra navrátení do krajiny, kde pôvodne žiadali o azyl, čo by v tomto prípade bolo Taliansko alebo Grécko.

Španieli hovoria jasné nie

Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel García-Margallo zamietol návrh Komisie s tým, že nie je „primeraný, spravodlivý a realistický.“

Margallo poukázal na úsilie, ktoré Madrid vynakladá na zadržiavanie nelegálnych prisťahovalcov z Maroka, Mauretánie a Senegalu, ktorí sa snažia dostať do španielskych enkláv Melilla a Ceuta či na Kanárske ostrovy. Madrid tvrdí, že Komisia taktiež dostatočne nezohľadňuje vysokú nezamestnanosť v Španielsku, ktorá presahuje 24 percent.

Španielsky minister zahraničných vecí však potvrdil, že Madrid je pripravení pridať sa k spoločnému európskemu úsiliu. Poskytnúť môžu lode či prieskumné lietadlá.

Poľsko chce iba Kresťanov

Poľská premiérka Ewa Kopacz podporila núdzový systém prerozdeľovania migrantov ale výlučne na dobrovoľnej báze s tým, že členské štáty si určia aj počet žiadateľov o azyl, ktorých sú ochotní priať. Poľsko preto s najväčšou pravdepodobnosťou bude hlasovať proti systému kvót.

Od zverejnenia návrhu Kopacz súhlasila s prijatím 60 rodín zo Sýrie. Tie budú vyberané na základe náboženského kritéria a výlučne iba z radou prenasledovaných kresťanov. Postoj poľskej vlády kritizujú najmä ľudskoprávne organizácie, ktoré vyzývajú na prijímanie utečencov na základe núdze a nie dodatočných kritérií.

Jarný prieskum Pew Research Center nedávno ukázal, že viac ako polovica Poliakov chová negatívne pocity voči moslimom a to napriek tomu, že je Poľsko etnicky a nábožensky najhomogénnejšia krajina EÚ. Až 90% občanov je etnických Poliakov a najmenej 2/3 z nich sú aktívni katolíci.

Česko na jednej lodi so Slovenskom

Český premiér Bohuslav Sobotka tvrdí, že vláda chce pomôcť, ale na základe „suverénneho rozhodnutia“ a nie ako súčasť povinného systému. Podobný názor vyslovil nedávno v diskusnej relácii RTVS aj slovenský premiér Robert Fico.

„Presadzujeme právo každej krajiny slobodne si zvoliť rozsah svojej solidarity, ktorú sme preukázali poskytnutím domova niekoľkým desiatkam sýrskych rodín,“ vyhlásil Sobotka. V minulom roku Česko udelilo azyl alebo podobný stupeň ochrany 765 ľudom z Ukrajiny, Sýrie a Kuby. Pre porovnanie Slovensko v tom istom roku udelilo 14 azylov.

Bulharsko sa cíti prehliadané

Bulharsko samo čelí náporu utečencov zo Sýrie, ktorí prichádzajú z Turecka. Sofia sa podľa bulharských spravodajcov cíti „prehliadaná,“ pretože Komisia sa rozhodla pomôcť s presídlením prisťahovalcov, ktorí dorazili k brehom Talianska a Grécka.

Hoci bulharská vláda verejne nevyjadrila svoju nespokojnosť je nepravdepodobné, že bude hlasovať v prospech návrhu, ktorý by Sofii pridal ďalších 672 žiadateľov o azyl.

Rumunsko sa drží v úzadí

Európska migračná agenda v rumunských médiách výrazne nerezonuje. Premiér Victor Ponta totiž v súčasnosti čelí obvineniam z falšovania, daňových únikov a prania špinavých peňazí. V minulosti však vyhlásil, že Európa nemôže „postaviť múr“ proti migrantom.

„Musíme si uvedomiť, že títo ľudia hľadajú lepší život, pretože sa boja ostať vo vlastných krajinách. Musíme nájsť také politiky, ktoré nám pomôžu s ich integráciou,“ naznačil pre arabskú stanicu Al-Džazíra. Rumunsko má záujem nájsť fungujúci model na riešenie návalu migrantov, pretože jeho čiernomorská hranica môže slúžiť, ako alternatívna cesta pre utečencov hľadajúcich azyl v EÚ.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA