Čo dnes trápi svet? V OSN zneli tento týždeň najdôležitejšie prejavy

Valné zhromaždenie OSN nie je len o slovenskom predsedovi, Trumpových slovách a Severnej Kórei.

72. Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov sa začalo 12. septembra, no až tento týždeň sa na rad dostali najočakávanejšie príhovory, vystúpenia a témy. Všeobecné rozpravy otvoril generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok, 19. septembra.

Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák prebral predsednícku stoličku Valného zhromaždenia po ambasádorovi z Fidži.

Valné zhromaždenie v tomto roku zasadá aj v šiestich výboroch. Slovensko je prostredníctvom tajomníka Stálej misie pri OSN, Petra Nagya zastúpené na pozícii podpredsedu aj spravodajcu v šiestom, právnom výbore.

Novým šéfom OSN bude António Guterres. Lajčák skončil druhý

Okrem príhovorov, ktoré si pre ich väčšiu, či menšiu mieru kontroverzie vyslúžili väčšiu pozornosť, sa na Valnom zhromaždení prihovárali štátom OSN aj mediálne menej všímaní lídri. Ich príhovory ale neboli o nič menej významné.

FOTO: UN/Flickr

Európa kritická k OSN a jej administratíve

Predstavitelia európskych krajín postupne venovali svoje prejavy významným celosvetovým problémov, od chudoby, hladu, cez terorizmus a jadrové zbrane. Takmer nikto sa ale nevyhol aj kritike radov Organizácie.

Predseda európskej rady Donald Tusk sa počas svojej rozpravy vyslovil za energetickejšiu a menej byrokratickú OSN, pričom tému zaťažujúcej administratívy zdieľal aj s americkým prezidentom, Donaldom Trumpom.

Pomerne jemne, no rázne kritizovala aktivity OSN a jej agentúr aj Theresa Mayová. Organizácia musí „získať našu dôveru tým, že dokáže splniť svoje záväzky“, povedala britská premiérka. V tejto súvislosti oznámila, že Spojené kráľovstvo vyčlení 30 percent svojich finančných prostriedkov pre OSN len na také projekty, ktoré „dosiahnu dostatočné výsledky“.

Podľa českého prezidenta Miloša Zemana je poľutovaniahodné, že OSN „ani po sedemnástich rokoch nedokáže definovať pojem terorizmus“.

EÚ v OSN: Môže rozprávať, ale nie hlasovať

Sigmund Gabriel, nemecký minister zahraničných vecí vyzval zhromaždenie, aby sa nedali zlákať sirénami piesne „naša krajina prvá“, ktorú nazval receptom k väčším konfliktom a menšej prosperite. Rumunský prezident Klaus Werner Iohannis otvoril aj tému extrémizmu medzi mladou generáciou.

Téma migrácie bola ďalším spoločným znakom príhovorov európskych predstaviteľov. Venovali sa jej aj prezidenti Fínska, Chorvátska, Lotyšska, ako aj slovenský prezident Andrej Kiska.

Moskva v hľadáčiku mnohých

Petro Porošenko, ktorý vystúpil s príhovorom v stredu (20. septembra), venoval svoje slová najmä karhaniu Ruska za okupáciu Krymu a intervenciu v Donbase. Bezpečnostnú radu OSN vyzval, aby čo najskôr vyslala mierovú misiu na východ Ukrajiny.

Hoci s mierovými jednotkami nemá na ukrajinskom území problém ani Moskva, rozdiely sú zjavné. Kým Kyjev požaduje, aby jednotky operovali na rusko-ukrajinských hraniciach, Moskva počíta s rozmiestnením v línii oddeľujúcej proruských bojovníkov a ukrajinskú armádu.

Podľa Porošenka by OSN mala na Ukrajinu najprv vyslať „technickú misiu“. Tá by určila parametre a konečné umiestnenie aj následnej mierovej misie.

Ku tvrdej kritike Moskvy sa k ukrajinskému prezidentovi pripojila aj litovská prezidentka Dalia Grybauskaitéová. Kremeľ podľa nej v týchto dňoch v rámci výcviku ruských a bieloruských vojakov na manévroch Západ 2017 nacvičuje „scenár útoku na svojich susedov a na Západ“. Ruská delegácia dokonca ešte pred jej prejavom opustila sálu.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorý Kremeľ na valnom zhromaždení zastupoval, sa kritike európskych krajín či Severoatlantickej aliancie vyhol. Svoju rozpravu venoval najmä témam ako Sýria, či iránsky jadrový program. Prisľúbil tiež, že Rusko na najbližšej schôdzi otvorí aj tému kybernetickej bezpečnosti.

Náboženstvo aj nacionalizmus stále rozdeľujú

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan predniesol svoj prejav v utorok (19. septembra). Venoval sa v ňom otázke blížiaceho sa referenda o samostatnosti v kurdskom autonómnom regióne v Iraku. Erdoğan považuje snahy o oddelenie sa od Iraku za nesprávne a hodné aj tureckých sankcií.

Významnú časť jeho prejavu tvoril aj jeho pohľad na postavenie Turecka v súvislosti s migračnou krízou. Ankara podľa neho prebrala za sýrskych utečencov významnú zodpovednosť a ostatné krajiny, „ktoré (zodpovednosť) preniesli na Turecko“ vyzval, aby „plnili svoje záväzky“.

Kurdi v Iraku: Po septembrovom referende chceme samostatný štát

Predseda palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás v stredu apeloval na krajiny, aby pomohli ukončiť izraelskú okupáciu v Palestíne. Podľa neho nemá Izrael záujem o normalizáciu vzťahov s arabskými štátmi a zodpovednosť „leží na OSN“.

Benjamin Netanjahu, izraelský premiér, mal optimistickejší tón. Jeho prejav sa ale viac dotýkal medzinárodnej zmluvy o iránskom jadrovom programe. Tú, rovnako ako americký prezident, Netanjahu považuje za vážnu chybu. Donaldovi Trumpovi sa v prejave viackrát poďakoval a chválil ho za pomoc Izraelu.

Mogheriniová: Iránsku jadrovú dohodu otvárať nepotrebujeme

Séverná Kórea a Mjanmar v epicentre ázijských prejavov

Prejavy lídrov z Ázie sa dotkli mnohých národných a regionálnych tém, no spoločným menovateľom bola podľa očakávaní Severná Kórea. Kým americký prezident začiatkom týždňa nazval kórejského prezidenta Kim-Jong Una „raketovým mužom“, delegácia Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prišla s rovnako pestrým slovníkom.

„Ak si Trump myslí, že nás vystraší psím štekotom, tak sa mu len sníva,“ povedal severokorejský minister zahraničných vecí Ri Jong-ho ešte pred svojim piatkovým prejavom.

Viceprezident Myanmaru Henry Van Thio priznal problémy s menšinami no pripomenul, že v krajine nejde len o jedinú moslimskú menšinu Rohingya, ktorá čelí masovému presídľovaniu. „Som ale šťastný, že vás môžem informovať o tom, že situácia sa zlepšuje a žiadne ozbrojené strety sme nezaznamenali už od 5. septembra,“ povedal viceprezident.

Africkí lídri: Chudobu a následky klimatických zmien najviac cítime v Afrike

Zástupcovia afrických štátov venovali väčšinu svojich prejavov otázkam chudoby a pretrvávajúceho hladu na kontinente, ale aj snahám propagovať svoje krajiny ako spoľahlivého partnera. Dotkli sa však aj následkov klimatických zmien, ktoré Afrika pociťuje každým rokom stále intenzívnejšie.

„Zatiaľ čo niektorí využívajú výhody globalizácie, väčšina ľudí na svete stále žije v chudobe a hlade, bez nádeje na zlepšenie ich životných podmienok,“ povedal juhoafrický prezident Jacob Zuma.

„Vyzývame darcov a všetky národy, aby nielenže splnili svoj záväzok v „zelenom fonde”, ale aj aby prijali takú politiku, ktorá zaručí správnu rovnováhu medzi produkciou základných výrobkov a udržateľnosťou životného prostredia,“ venoval sa téme životného prostredia aj svazilský kráľ Mswati III.

Uganda na pokraji humanitárnej krízy: Milión utečencov z Južného Sudánu

Valné zhromaždenie bude prebiehať spolu až trinásť týždňov a ukončené bude 11. decembra. Všeobecná rozprava a mnoho ďalších príhovorov bude nasledovať aj budúci týždeň.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA