Čo sa skrýva za novou východnou politikou?

Nemecko sa snaží vyvážiť francúzsky dôraz na Stredomorie novou "Ostpolitik", ktorá sa orientuje na bývalé sovietske republiky. V centre záujmu je najmä Stredná Ázia.

Pozadie

Únia sa chce stať z pochopiteľných ekonomických dôvodov relevantným hráčom v stredoázijskom regióne. Záujem EÚ o Strednú Áziu vyplýva najmä z energetických výziev, ktorým musí čeliť. Na región bohatý na prírodné zdroje, predovšetkým zemný plyn sa EÚ s nádejou pozerá ako na možný alternatívny zdroj dodávok.

Svoje silné postavenie v Strednej Ázii už majú iné veľmoci – RuskoČína, nehovoriac o záujme zo strany Spojených štátov, Turecka a Japonska. 

Nemecko iniciovalo, s cieľom dodať koherenciu politike EÚ voči krajinám Strednej Ázie, prijatie prvej komplexnej Stratégie pre Strednú Áziu. Prijatá bola na sklonku nemeckého predsedníctva v júni 2007. Približne v rovnakom čase došlo aj k nadviazaniu rozhovorov na nízkej úrovni medzi Uzbekistanom a EÚ o andidžanských udalostiach, o čo sa opäť pričinil nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier.

Strednú Aziu tvorí v najbežnejšom ponímaní päť krajín: Kazachstan, Uzbekistan, Kirgistan, Turkmenistan a Tadžikistan. Tento región býva označovaný za jeden z najrepresívnejších na svete.

Otázky

V súvislosti s politikou Európskej únie voči štátom Strednej Ázie sa ľudskoprávnym aktivistom nepozdáva, že hoci stratégii EÚ nechýba tzv. ľudskoprávna dimenzia, prednosť začínajú dostávať „iné komponenty” v podobe ekonomických záujmov.

Z iniciatívy Nemecka pristúpila EÚ v októbri k dočasnému pozastaveniu sankcií v podobe vízových obmedzení pre popredných predstaviteľov režimu v Taškente (Uzbekistan). Tie boli uvalené ako odpoveď EÚ na masaker v Andidžane v roku 2005. Komisárka Ferrero-Waldner označila tento prístup za „politiku cukru a biča“, ktorá má sledovať zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv (EurActiv 16/10/2007).

Hoci na tom Kazachstan z hľadiska represivity režimu v rámci regiónu nie je tak zle ako Uzbekistan či Turkmenistan, organizácia Freedom House vedie Kazachstan vo svojom rankingu na rok 2007 ako „neslobodnú krajinu“. Napriek tomu sa mu podarilo získať podporu väčšiny krajín Európskej únie, vrátane Slovenska, pre kandidatúru na post predsedníckej krajiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na rok 2009.

13. novembra sa v Berlíne uskutočnila hospodárska konferencia pod názvom „Európska únia a Stredná Ázia – S novým hospodárskym partnerstvom do 21. storočia“. Komisárka Benita Ferrero-Waldner na nej povedala, že „EÚ a Stredná Ázia sú svetové regióny s prepletenými záujmami“. Prehlbovanie vzájomných vzťahov označila za „geopolitický imperatív“. Tažiskom berlínskej agendy boli teda predovšetkým príležitosti pre obchod a investície.

O deň neskôr, 14. novembra vycestoval eurokomisár pre energetiku Andris Piebalgs na prvú návštevu Turkmenistanu. Zisťoval, aké sú možnosti európskych spoločností na investovanie v energetickom sektore Turkmenistanu, krajiny bohatej na zemný plyn. Návštva sa týkala výlučne obchodných podmienok a prípadných turkménskych dodávok plynu do EÚ.

RFE/RL odvolávajúc sa na hovorkyňu eurokomisárky Benity Ferrero-Waldner poukazuje na fakt, že perspektíva „mimoriadne lukratívneho energetického obchodu“ nie je žiadnym spôsobom podmienená zlepšením ľudskoprávneho kreditu daných vlád. Predpoklad Únie znie, že dialóg a spolupráca sú spôsoby ako podporovať ľudské práva, vyplýva z vyjadrení hovorkyne pre Radio Free Europe.

Pozície

Organizácia Human Rights Watch vydala pred novembrovou návštevou turkménskeho prezidneta Berdymuhamedova stanovisko v ktorom uvádza: „EÚ by sa nemala pozerať na novú turkménsku vládu cez porovnanie z tyranskou vládov Niazova, ale mala by nastaviť latku vyššie. Inak stratí kľúčovú možnosť na zmenu v okamihu, kedy sa turkménska vláda rozhoduje pre cestu, ktoru sa vydá.

Na kritiku, že nová stratégia pre Strednú Áziu je predovšetkým o energetike a nie o ľudských právach štátny tajomník nemeckého ministerstva zahraničia Gernot Erler pre stanicu BBC reagoval: “Záujem EÚ o energetiku neznamená, že sa bude menej venovať ľudským právam. Práve angažovanie sa v regióne spôsobí, že náš hlas bude vypočutý.”

REKLAMA

REKLAMA