Čo si EP myslí o migrácii?

Prisťahovalectvo do Európskej únie v jeho želanej aj neželanej forme bolo predmetom diskusie v štarsburgskom pléne.

Pozadie

Pri pokuse prekonať južnú morskú hranicu a dostať sa do Európy na provizórnych plavidlách každoročne zahynú stovky ľudí. Len toto leto ich bolo viac než 200. Nedávny spor medzi Líbyou a Maltou o tom, kto má zachrániť migrantov zachytených do rybárskych sietí na mori trvajúci niekoľko dní ukázal absurdnosť rozmerov, do ktorých môže tento problém vyústiť.

Štastlivci, ktorí sa bez ujmy na živote vylodia na brechoch Kanárskych ostovov, Malty či iných krajín sú buď zadržaní a požiadajú o azyl, sú repatriovaní alebo ostávajú v krajine ilegálne bez toho, aby ich viedli štatistiky.

Otázky

Včera 26. septembra diskutovali poslanci túto poblematiku s predstaviteľmi Rady a Európskej komisie. Boli schválené dve nelegislatívne správy. V texte správy mapujúcej situáciu v oblasti ilegálneho prisťahovalectva sa uvádza, že v EÚ sa zdržuje približne 4,5 až 8 miliónov nelegálnych prisťahovalcov. Ako už veľkosť rozsahu naznačuje, presné čísla nikto nepozná.

Poslanci kladú dôraz na to, aby sa s týmito ľudmi nezaobchádzalo ako so zločincami a boli im poskytnuté dôstojné podmienky v tzv. dočasných prijímacích centrách. Predmetom sporu sa stalo to, či by takéto centrá mali byť mimo krajín EÚ. Europarlament je kategoricky proti.

Deťom – migrantom by mala byť podľa Parlamentu venovaná špeciálna pozornosť. Iná, legislatívna správa poslanca Webera (dostane sa do pléna do konca tohto roku) navrhuje, aby deti, ktoré nie sú nikým sprevádzané nesmeli byť zadržiavané ani poslané späť do krajiny pôvodu.

Údaje o legálne zdržiavajúcich sa prisťahovalcoch sú presnejšie. Podľa štatistík Eurostatu má v EÚ legálny pobyt 18,5 milióna občanov z krajín mimo EÚ, čo predstavuje asi 4,5 % celkovej populácie Únie. Európska populácia starne a jedným z riešení tohto problému a zároveň potrieb trhu sú ekonomickí migranti. Komisár Franco Frattini prednedávnom navrhol vytvorenie tzv. modrej karty – dlhodobého viacvstupového víza pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov (akási obdoba americkej zelenej karty). Jej držiteľ by mohol dva roky legálne pracovať v jednom členskom štáte. Povolenie by sa dalo neskôr predĺžiť a rozšíriť aj o iný členský štát. Ako legislatívny návrh sa má objaviť 23. októbra. Poslanci už dnes túto iniciatívu podporujú.

Optimálne riadenie legálneho prisťahovalectva v sebe zahŕňa aj spoluprácu s krajinami pôvodu. Napríklad v afrických krajinách plánuje FrancúzskoŠpanielsko na základe bilaterálnych dohôd zriadiť informačné centrá, ktoré by informovali o možnostiach legálneho prisťahovalectva do krajín EÚ. Tieto dohody však zároveň obsahujú ustanovenia o reapatriácii nelegálnych imigrantov.

Ďalšou veľkou otázkou zostáva integrácia prisťahovalcov, boj proti prejavom xenofóbie a rasizmu, ktoré ako niektoré správy naznačujú, sú v nejednej krajine EÚ na vzostupe.

Pozície

Predseda Európskej ľudovej strany – Európskych demokratov Joseph Daul za svoju skupinu pripomenul, že nelegálna imigrácia často znamená straty stoviek životov, kvôli čomu treba proti nej bojovať, no zároveň treba bojovať aj proti xenofóbii a rasizmu. “Na južnej hranici EÚ je to najťažšie a preto musíme týmto štátom poskytnúť podporu, keďže čelia nadmernému tlaku nelegálnych imigrantov. Nechceme však zvýšenú regularizáciu”, uviedol. Rokovania s tretími krajinami musia podľa jeho slov podnietiť tieto krajiny k tomu, aby aj ony samé bojovali proti nelegálnej imigrácii. Uviedol tiež, že EÚ potrebuje ekonomickú migráciu a preto potrebuje preskúmať možnosti zavedenia európskej modrej karty. “Musíme dať ekonomickým imigrantom pocit, že sú v EÚ vítaní”.

Giovanni Claudio Fava zo Socialistickej skupiny v Európskom parlamente povedal, že najefektívnejším prostriedkom boja proti nelegálnej imigrácii je vytvorenie podmienok pre legálnu imigráciu. Dodal tiež, že rovnako potrebné je aj uplatňovanie princípu solidarity medzi členskými krajinami Únie, pretože “táto problematika sa týka všetkých krajín, nie len tých južných”. Imigrácia musí byť podľa jeho slov riadnou súčasťou európskych politík.

Za Skupinu Aliancia liberálov a demokratov vystúpil Graham Watson, ktorý sa opýtal, koľko ľudí ešte musí zahynúť, kým si Únia uvedomí, že treba otvoriť “brány našej pevnosti”. Národné vlády podľa jeho slov ľuďom nehovoria, ako veľmi Únia potrebuje nových pracovníkov. Koncept modrej karty má podľa jeho slov ešte medzery. “Mohol by byť síce odpoveďou na demografické a ekonomické problémy, ak by bol sprevádzaný aj voľným pohybom osôb z nových členských krajín, no nerieši problémy, ktorým čelia krajiny na juhu Únie”.

Cristiana Muscardini v mene Skupiny Únie za Európu národov spomenula “okamžitú potrebu spoločnej prisťahovaleckej politiky” a dodala, že Rada sa nemá zaoberať len posilňovaním hraníc Únie, ale aj prijímaním zákonov proti obchodovaniu s ľuďmi a riešením sociálne negatívnych situácií v súvislosti s prisťahovalectvom. Ako príklad uviedla prípady z Nemecka a Talianska, kde súd odmietol stíhať rodičov dievčat, ktorí svoje dcéry držali nasilu doma, pretože sudcovia konštatovali, že je to súčasť tradície krajín, z ktorých pochádzajú.

Jean Lambert zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie označila prisťahovalectvo za otázku života a smrti a dodala, že Únia potrebuje nových pracovníkov. Vzdelaní prisťahovalci môžu byť podľa jej slov prínosom a vyriešiť problém odlivu mozgov z Európy.

Giusto Catania za Konfederatívnu skupinu Európskej zjednotenej ľavice – Nordickej zelenej ľavice taktiež označil politiku legálnej imigrácie za jediný správny krok pre riešenie nelegálneho prisťahovalectva a dodal, že by sa k prisťahovalcom nemalo pristupovať ako ku zločincom. Kritizoval tiež agentúru FRONTEX za to, že sa zamerala najmä na odsúvanie imigrantov a nie na ich záchranu, a rovnako kriticky sa vyslovil aj na adresu stíhania rybárov, ktorí zachránili niekoľkých topiacich sa utečencov.

Roger Knapman za Skupinu nezávislosť/demokracia uviedol, že EÚ sa stále viac a viac vzďaľuje demokracii. Ako príklad správneho prístupu k imigrácii označil Švajčiarsko, ktoré má kvóty na prijímanie utečencov a ich zaraďovanie do spoločnosti rieši prostredníctvom imigračných kancelárií na regionálnej úrovni, ktoré poznajú regionálne problémy. Tento spôsob riešenia podľa neho funguje práve preto, že problematiku nerieši byrokratická centrála, ale lokálne orgány.

Javier Moreno Sanchez autor jednej zo správ je návrhu „modej karty“ naklonený. “Je to len prvý krok, zameraný na kvalifikovaných pracovníkov. Je však nevyhnutné pokračovať v tejto práci a zaviesť jednotný status pre ostaných pracovníkov zo zahraničia, ktorých potrebujeme tak z demografického uhla pohľadu, ako aj z hospodárskeho.” Predložená legislatíva však podľa španielskeho socialistu musí zabrániť úniku mozgov z tretích krajín. “Musíme dať pozor, aby záverečný návrh obsahoval opatrenia na boj proti “úniku mozgov” z krajín pôvodu,” dodáva Moreno Sanchez. 

Slovenská europoslankyňa Irena Belohorská (NA) spomenula extenzívnu legislatívu Únie v oblasti migračnej politiky, uviedla však, že existujú problémy v jej aplikácii a že veľké množstvo rôznych dokumentov vedie k neprehľadnosti celého systému. “Navyše legislatíva členských štátov nie je veľakrát ani správne aplikovaná a často splýva štatút utečenca a azylanta”.

Vo svojom príspevku sa venovala najmä otázke detí, ktoré hľadajú útočisko v inom štáte a nie sú sprevádzané rodičmi. Ako informovala, 5 % zo všetkých žiadateľov o azyl tvoria práve deti. “Máme štatistiky, koľko z tých detí požiadalo o azyl, no nevieme, koľko z nich prekročí hranice štátu a o azyl nikdy nepožiada. Vieme, koľkým bol azyl udelený, ale chýbajú informácie, čo sa stane s tými, ktorým bola žiadosť zamietnutá”. Podľa platných predpisov musí byť podľa jej slov deťom po príchode do krajiny pridelený právny zástupca, ktorý bude hájiť najlepší záujem dieťaťa, “avšak nevieme, aká je definícia najlepšieho zástupcu dieťaťa”, uviedla na záver.

V rámci tzv. vysvetlenia hlasovania vystúpil aj slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (EPP-ED / EĽS-ED), ktorý kolegov informoval, že hlasoval za správu o legálnej migrácii, pretože je podľa neho “nad slnko jasnejšie, že EÚ si musí jasne stanoviť presne pravidlá a aktívne regulovať to, kto bude prijatý, aby v Únii pracoval”.

Európa podľa jeho slov už teraz prežíva “demografickú zimu” a nevyhnutne potrebuje  pracovnú silu z tretích krajín. “Je však absolútne vitálne, aby sme prijímali len kvalifikovanú pracovnú silu a prihováram sa aj za to, aby sme si vyberali tie profesie, ktoré nám v Európe na trhu práce chýbajú”, uviedol. Doplnil tiež, že je nevyhnutná dôslednosť, “inak by sme si pri zaplavení EÚ nekvalifikovanou silou sami dobrovoľne a ľahkovážne vyrábali problémy vyplývajúce zo záhaľčivého spôsobu života nezamestnateľných imigrantov, ktorí páchajú následne zločiny, venujú sa čiernemu obchodu, šedej ekonomike mimo zákon, vytvárajú getá, nezriedka sú zapojené do obchodovania s drogami, ľuďmi a často z nich rezultujú členovia teroristických skupín”.

REKLAMA

REKLAMA