Diplomatickú službu EÚ „zachránili“ euroskeptici

O pozitívnom výsledku hlasovania o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť v EP vo veľkej miere rozhodla Skupina európskych konzervatívcov a reformistov, kde sedia členovia britskej Konzervatívnej strany. Tých presvedčil britský minister zahraničných vecí William Hague.

Podľa predstaviteľov Európskeho parlamentu pomohli Toryovci, ktorí sú známi svojimi euroskeptickými názormi, zachrániť budúci osud európskej diplomatickej služby. Bez rozhodných inštrukcií Williama Haguea svojim straníckym kolegom v Skupine európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), by sa tak pravdepodobne nestalo a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by dostala červenú pri minulotýždňovom (8. júla) hlasovaní o jej existencii.

Mnohí pozorovatelia, vrátene niektorých členov ECR očakávali, že sa novú diplomatickú službu EÚ na čele s Catherine Ashton nepodarí presadiť. Napokon sa aj vďaka podpore toryovcov tieto predpovede na prekvapenie mnohých nenaplnili. Hovorca skupiny ECR pre medzinárodné záležitosti Charles Tannock povedal: „Sme proti vzniku Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ale teraz sme sa zmierili s tým, že sa budeme konštruktívne zapájať v novej architektúre tak, aby to slúžilo najlepším záujmom našej krajiny.“

Uviedol tiež, že toryovcov obmäkčili niektoré zmeny zapracované do pôvodného návrhu: „Vítam, že (stredopravicový europoslanec) Elmar Brok, ako spravodajca, zapracoval môj dodatok, podporujúci zapojenie národných parlamentov, do textu. Je to kľúčové pri zaisťovaní toho, aby bola nová služba predmetom riadneho demokratického dohľadu.“

Rakúska europoslankyňa za Zelených Ulrike Lunacek potvrdila, že bez podpory skupiny ECR by sa rozhodnutie o vytvorení novej diplomatickej služby posunulo na jeseň tohto roku, čo by členským štátom EÚ poskytlo viac času na vyjednávanie dodatkov zmierňujúcich text, alebo by mohli vyjednávať vplyvné pozície v budúcej organizácii EÚ.

Lunacek tiež prezradila, že niektorí členovia EP zo Skupiny európskych konzervatívcov a reformistov sa zdali byť zmätení keď im povedali, aby volili v prospech textu, ktorý predtým napadli. Ešte niekoľko dní dozadu europoslanci tvrdili, že politické skupiny budú potrebovať viac času na strávenie kompromisnej dohody, ku ktorej dospeli v Madride. Kategoricky pritom tvrdili, že hlasovanie o schválení Ashtonovej návrhu sa odohrá až na sklonku leta.

Napokon však Európska služba pre vonkajšiu činnosť dostala pri hlasovaní v EP 8. júla jasnú zelenú, keď v jej prospech hlasovalo 549 poslancov a len 78 bolo proti. S návrhom nesúhlasila najmä Konfederálna skupina európskej zjednotenej ľavice / Severskí ľavicoví zelení (GUE/NGL) a pravicová skupina Euroskeptická Európa slobody a demokracie (EFD).

Na otázku, akú politickú dôležitosť má ťah Williama Haguea, Lunacek povedala: „Je to niečo, čo by som od pána Haguea neočakávala, takže to vítam. Dúfam, že to veští viac proeurópsky postoj, najmä v Rade. To, že sú vo vláde spolu s Liberálnymi demokratmi hádam v niečom pomáha. To je pozitívny signál.“

Politický poradca z liberálnej skupiny ALDE povedal, že pred hlasovaním bolo potrebné prekonať viac prekážok. Prvou bol vnútorný rozpor v rámci strany ľudovcov (EPP), kde poľský konzervatívny europoslanec Jacek Sariusz. Wolski tlačil na vyššiu „geografickú vyváženosť“- teda spravodlivejšie zastúpenie východnej Európy v budúcej diplomatickej službe. Tomuto návrhu oponoval vedúci člen EPP, ktorý sa priamo postavil proti danej myšlienke.

Sariusz- Wolski neskôr ustúpil keď sa vnútorne dospelo k tomu, že poľský minister pre európske záležitosti Mikołaj Dowgielewicz dostane post zástupcu generálneho tajomníka Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Namiesto sprísnenia textu o geografickej vyváženosti sa tak dospelo k dohode, že počas revízie služby v roku 2013 sa vezmú do úvahy možné „nevyváženosti“.

Španielska politika

Ďalším aspektom bol postoj španielskej stredopravicovej opozičnej strany Partido Polupar, ktorá hrala „španielsku politiku“ a „nechcela, aby španielski socialisti počas predsedníctva krajiny niečo dosiahli“. Počas konferencie predsedov politických skupín, ktorá sa konala 1. júla pred plenárnym zasadnutím v Štrasburgu, boli všetci lídri za hlasovanie o celej záležitosti počas júlového zasadnutia s výnimkou skupiny EPP, ktorá trvala na odsunutí hlasovania na jeseň. V tomto kontexte sa skupina ECR ukázala byť rozhodujúcou.

„Toryovci to chvalabohu zachránili,“ povedal McLaughlin a podobne ako jeho rakúska kolegyňa Lunacek dodal, že koalícia s Liberálnymi demokratmi „už priniesla nejaké pozitívne výsledky na európskej úrovni.“

McLaughlin zároveň uviedol, že hlavným faktorom úspechu hlasovania bola neprítomnosť Elmara Broka na konferencii predsedov (1. júla). Ten v daný deň  hlasoval o vymenovaní nového nemeckého prezidenta Christiana Wulffa. „Nebol tam nikto, kto by hájil Brokovu pozíciu,“ povedal.

Skutočnosť, že EPP bola proti hlasovaniu v júli však neovplyvnila to, že najväčšia parlamentná skupina nakoniec vo veľkom hlasovala za návrh novej diplomatickej služby.

Postoje

Výskumník v Centre pre európske politické štúdiá (CEPS) Piotr Maciej Kaczyński o Európskej službe pre vonkajšiu činnosť povedal, že „skúškou pudingu je jeho jedenie“.

Najväčšou obavou v tomto ohľade je, že by novej službe mohli dominovať tri najväčšie krajiny. Veľkou výzvou je podľa neho aj nedostatočná dôvera zo strany členských štátov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA