Dopady sankcií na Rusko budú rôznorodé

Presné dôsledky sankcií, ktoré voči Rusku prijala EÚ, nie je pre slovenský rezort hospodárstva ľahké vyčísliť.

Hospodárske postihy, ktoré lídri EÚ od začiatku zaradili do takzvanej tretej fázy sankcií, sa týkajú viacerých oblastí.

Napríklad obmedzený prístup Ruska na kapitálové trhy EÚ znamená, že európske spoločnosti a aj občania EÚ nebudú môcť kupovať či predávať ruské akcie a dlhopisy či iné finančné nástroje so splatnosťou dlhšou ako 90 dní, ktoré boli vydané ruskými štátnymi bankami, rozvojovými bankami alebo inými inštitúciami, ktoré pôsobia v ich záujme.

Rusko bude čeliť embargu na import a export produktov zbrojného charakteru a zákazu vývozu tovarov a technológií dvojakého využitia, civilného aj vojenského.

Rada EÚ spresnila, že hospodárske sankcie zasiahnu len nové obchodné kontrakty, čo znamená, že sa napríklad netýkajú francúzsko-ruskej dohody o predaji dvoch vrtuľníkových lodí Mistral, ktoré francúzska strana buduje pre Rusko.

Stály výbor veľvyslancov pri EÚ v utorok upozornil, že Európska únia tento typ sankcií prehodnotí po uplynutí troch mesiacov.

Európska únia tiež zakázala piatim ruským bankám získavať kapitál na trhoch EÚ. Na zozname sa ocitli banky Sberbank, VTB Bank, Gazprombank, Vnešekonombank (VEB) a Ruská poľnohospodárska banka (Rosseľchozbank), doplnila agentúra Reuters.

Zákaz má začať platí od dnes 1. augusta. Zameriava sa na ruské banky, v ktorých vlastní štát viac ako 50 percent. Zo zákazu sú vyňaté dcérske spoločnosti ruských bánk v EÚ.V roku 2013 bolo 47 percent dlhopisov vydaných ruskými štátnymi finančnými inštitúciami umiestnených na trhoch EÚ. Ich celková hodnota bola približne 7,5 miliardy eur, dodáva Reuters.

Dopady na Slovensko

Presné dopady sankcií EÚ voči Rusku na Slovensko, nie je vzhľadom na špecifické zameranie sankcií v súčasnosti jednoduché vyčísliť. Uviedla to pre TASR hovorkyňa Ministerstva hospodárstva Miriam Žiaková.

Situáciu budú podľa nej ovplyvňovať viaceré faktory, a to najmä či sa podarí zrealizovať existujúce vývozné a dovozné kontrakty slovenských podnikateľských subjektov, aká bude reakcia Ruskej federácie, či sa rozhodne zareagovať zavedením odvetných opatrení, a v ktorých oblastiach.

Faktormi ovplyvňujúcimi situáciu bude podľa Žiakovej aj to, či sankcie v oblasti finančného sektora nespôsobia problémy pri realizácii kontraktov so spolufinancovaním zo strany ruských bánk a tiež sekundárne následky z dôvodu možných zmien obchodných tokov v rámci samotnej EÚ.

Špekulácie o možnom zvýšení cien energetických nosičov zo strany Ruska Žiaková odmietla komentovať. „Rezort hospodárstva sa vyjadruje len k platným sankciám a ich dopadom,“ dodala hovorkyňa MH SR.

Poľské ovocie na Slovensko?  

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa obáva, že časť embargovanej poľskej produkcie ovocia bude namiesto do Ruska pravdepodobne smerovať na slovenský trh, čo môže skomplikovať situáciu domácich pestovateľov. Pre TASR to povedal tlačový Stanislav Nemec.

Rusko zakázalo dovoz väčšiny ovocia a zeleniny z Poľska. Moskva avizuje, že reštrikcie môže rozšíriť aj na zvyšok EÚ. Je to prvé odvetné opatrenie Ruska na sprísnenie sankcií voči krajine zo strany Západu.

„Slovenská spotreba ovocia mierneho pásma, najmä jabĺk, predstavuje asi 150.000 ton ročne, pričom na domácu produkciu pripadá z toho len asi tretina. Z celkového značného objemu dovozov pripadalo aj doteraz približne 20 až 25 % na susedné Poľsko, ale po zastavení poľského vývozu do Ruska je predpoklad, že časť tejto produkcie bude smerovať tiež na slovenský trh, čo môže skomplikovať domácu realizáciu tuzemských pestovateľov,“ hovorí Nemec.

Z dlhodobého hľadiska je pre ovocinárov v SR podľa Nemca východiskom orientácia na vysokú kvalitu, ktorá sa dokáže uplatniť aj na západoeurópskych náročných trhoch, kde sa už niektorí špičkoví slovenskí ovocinári úspešne presadzujú. „V ostatných segmentoch budú čoraz viac konfrontovaní nielen s poľskou konkurenciou,“ poznamenal.

Zdôraznil, že Poľsko ročne produkuje asi 3 milióny ton ovocia mierneho pásma, z čoho približne dve tretiny zvykne exportovať. To ho zaraďuje medzi významných európskych producentov a vývozcov. „Kvalita poľského tovaru síce býva rôznorodá, ale systém pestovania, distribúcie a podpôr tamojších roľníkov – napríklad oslobodenie alebo úľavy v odvodových povinnostiach – umožňuje tejto krajine prichádzať na trh vždy s cenovo zaujímavými ponukami,“ dodal.

Stratia obe strany

Dlhodobé rozviazanie vzájomných hospodárskych vzťahov medzi Európskou úniou (EÚ) a Ruskom by podľa analytikov významne zasiahlo obe strany. Únia plánuje svoje sankcie po troch mesiacoch prehodnotiť.

Hlavný makroanalytik Erste Group Zoltan Arokszallasi sa domnieva, že Rusko postihnú sankcie vo väčšej miere ako úniu.

„Vývoz EÚ do Ruska tvorí len 1,7 % jej hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo ruský vývoz do EÚ, zahŕňajúci predovšetkým ropu a plyn, 8,1 %. Ruský export predstavuje približne 50 % rozpočtu krajiny, klesajúce príjmy preto budú mať okamžitý vplyv na fiškálnu situáciu v Rusku. Dlhodobé sankcie by znamenali významné straty pre obe strany,“ zhodnotil pre TASR.

Ruskú ekonomiku tieto sankcie pravdepodobne zasiahnu najviac v oblasti finančného sektora. „Obmedzenie vstupu ruských inštitúcií na finančné trhy môže týmto korporáciám v strednodobom horizonte spôsobiť problémy s financovaním existujúcich aj budúcich projektov,“ myslí si analytik Saxo Bank Tomáš Daňhel.

V prípade energetických opatrení je podľa neho otázkou, ako dlho by samotné Rusko bolo ochotné vydržať zastavenie dodávok energií do Európy a rast ich cien za predpokladu, že ich nezačne dodávať do ázijských krajín.

V rámci strednej a východnej Európy (SVE) predpokladá Arokszallasi najväčší vplyv sankcií na strojárske a dopravné zariadenia na Slovensku, v Česku a Maďarsku. „Prípadné embargo na obchod s plynom by tiež najviac zasiahlo túto časť Európy. Predovšetkým Slovensko, ktoré by schválilo úplný zákaz dovozu plynu iba s garanciou dodávky z iných krajín EÚ a Maďarsko, ktoré je silne závislé od ruského plynu,“ dodal analytik.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA