EP podporil ochranu infraštruktúry proti terorizmu

Európsky parlament podporil 10. júla plán ochrany dôležitej infraštruktúry proti teroristickým útokov v energetike, zdravotníctve, komunikáciách a doprave. Zodpovednosť má byť však stále najmä na pleciach národných vlád a súkromných aktérov.

Krátka správa

Správa predložená liberálnou europoslankyňou Jeanine Hennis-Plasschaert (ALDE) hovorí o celoeurópskej stratégii ochrany tzv. kritickej infraštruktúry proti teroristickým útokom.

Parlament súhlasí s tým, že hlavnú zodpovednosť za ochranu infraštruktúry majú členské krajiny a jej majitelia, resp. operátori. Rámcová smernica, predstavená Komisiou v roku 2006, zaviaže členské krajiny k identifikovaniu, ktorá z existujúcej infraštruktúry má patriť k „Európskej kritickej infraštruktúre“ (ECI) podľa špecifických kritérií stanovených národnými vládami, Komisiou a aktérmi pre jednotlivé sektory. Keď bude zoznam hotový, smernica zaviaže majiteľov a operátorov ECI k vytvoreniu „bezpečnostného plánu operátora), s trvalými a odstupňovanými bezpečnostnými opatreniami pre prípad teroristického útoku.

Konzultačná správa parlamentu tiež súhlasí s potrebou identifikovať, ktoré národné zariadenia možno zaradiť pod ECI a zhodnotiť mieru potreby ich ochrany. Prístup Spoločenstva je však podľa europoslancov ospravedlniteľný len vtedy, ak o neho požiadajú minimálne tri členské krajiny.

To by podľa europoslancov malo zabrániť duplikácii práce EÚ a členských krajín a nepotrebnému zvyšovaniu nákladov a administratívnych prekážok pre majiteľov a operátorov. Budúce spoločné posudzovanie rizík tak musí vždy brať do úvahy existujúcu metodológiu v členských krajinách. Aj v prípade, že je konkrétner zariadenie označené ako ECI, splnenie existujúcich ochranných opatrení musí postačovať na naplnenie podmienok vytvorenia a aktualizácie „bezpečnostného plánu operátora“.

Európsky parlament tiež súhlasí s Komisiou v tom, že je potrebné urobiť vhodné kroky na ochranu citlivých a dôverných informácií odhaľujúcich zraniteľnosť každej z častí infraštruktúry. Nedávny príklad SWIFT podľa europoslancov ukázal, že kriticky dôležité údaje musia byť chránené pred nelegálnym používaním zahraničnými úradmi, či súkromnými aktérmi, a preto musia byť všetky citlivé dáta „spracovávané v rámci EÚ a akékoľvek zrkadlové dáta nesmú byť vydané do tretej krajiny z dôvodov bezpečnosti“.

Jeanine Hennis-Plasschaert povedala: „Ochrana kritickej infraštruktúry vyžaduje komunikáciu, spoluprácu a koordináciu na národnej a európskej úrovni. Nemali by sme sa však pokúšať všetko riadiť na európskej úrovni. Hlavnú zodpovednosť za ochranu kritickej infraštruktúry majú členské krajiny a operátori. Nie je v nikoho záujme duplikovať prácu členských krajín a dodávať nie nevyhnutné náklady pre vlastníkov a operátorov.“

REKLAMA

REKLAMA