EÚ a Rusko otočili list

Po roku a pol začnú rozhovory o novej Dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom. Aj taký je jeden zo záverov sibírskeho summitu, ktorý skončil v piatok.

Dmitrij Medvedev
Foto: flickr.com (Darriuss Royce)

„Dnes sme otočili list,“ komentoval výsledky summitu EÚ-Rusko šéf Kremľa, Dmitrij Medvedev. V jeho prezidentskej funkcii šlo o prvú najvyššiu schôdzku s európskymi partnermi.

Európski lídri vyzdvihli „priateľskú atmosféru,“ ktorá sa niesla dvojdňovým stretnutím. V porovnaní s duchom predchádzajúcich summitov, na ktorých Moskvu zastupoval ešte Vladimír Putin, ide o výraznú zmenu. Počas vlády predchádzajúceho prezidenta rezonovali na stretnutiach najmä témy ľudských práv, energetickej bezpečnosti, ruského embarga na dovoz mäsa z Poľska a pod. Sporné body v konečnom dôsledku zablokovali začatie rozhovorov o novej Dohode o partnerstve a spolupráci.

„Stretol som niekoho, s kým, ako verím, možno spolupracovať v dobrom duchu, niekoho, kto je otvorený a uvoľnený,“ povedal počas tlačovej konferencie predseda Komisie, José Manuel Barroso. Dodal, že „zvlášť víta nedávne vyjadrenia prezidenta Medvedeva o posilňovaní vlády zákona a spolupráci [charakteristickej pre] zodpovedných členov medzinárodného spoločenstva.“

Optimizmus nechýbal ani komisárke pre vonkajšie vzťahy, Benite Ferrero-Waldner. Na adresu nového ruského prezidenta povedala: „Myslím, že je z novej generácie a už vníma Rusko ako svetového hráča, ktorý je späť. Spoluprácu s EÚ berie veľmi vážne.“

Aj napriek priateľskému duchu odzneli na summite zmienky o sporných bodoch. Jedným z nich je napríklad problém obchodovania so stavebným drevom medzi Ruskom a Fínskom. Helsinki sú závislé na dovoze stavebnej suroviny, no Moskva stanovila prísne kvóty, ktoré značne obmedzujú dovoz komodity. Fínsko uvažuje o odvetnom opatrení, možno uvalí vyššie clá na ruské tovary, ktoré sa prepravujú fínskym územím. Komisár pre obchod, Peter Mandelson, si však nemyslí, že Helsinki k takému kroku naozaj pristúpia: „Táto myšlienka bola včera len načrtnutá [..] Je príliš skoro pre kohokoľvek z nás, aby sme prijímali stanovisko.“

Štandardnou témou summitu sa aj tento raz stala energetika. Ruský prezident Medvedev vyzval pred prílišnou politizáciou nemecko-ruskej spolupráce v otázke výstavby baltského plynovodu. Myšlienku severskej vetvy energetickej infraštruktúry kritizujú predovšetkým krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sa obávajú straty statusu tranzitných krajín. Ak nebudú viac štátmi, ktoré prepravujú ruské energetické suroviny, Moskva im môže ľahšie zvýšiť ceny dodávok. Šéf Kremľa však odkazuje, že podmorský plynovod je obchodný a nie politický projekt. Dodal, že „sa bude snažiť o zmierenie s krajinami, ktoré budú mať pochybnosti.“

Európska komisia je podľa Barrosa pripravená podporiť baltský plynovod za predpokladu, že bude spĺňať environmentálne štandardy. Takúto kľúčovú požiadavku vyslovili tamojšie prímorské krajiny, predovšetkým Švédsko.

Ruskí a európski partneri sa rozchádzajú v názore, akú podobu by mala mať nová Dohoda o partnerstve a spolupráci. Zatiaľ čo Dmitrij Medvedev po vzore svojho predchodcu Putina preferuje „krátky [dokument] bez prílišných detailov,” Európa by rada podpisovala zmluvu, ktorá by bližšie definovala charakter bilaterálnych vzťahov a zvlášť by obsahovala ustanovenia o energetickej spolupráci a energetickej bezpečnosti.

Prvé kolo rokovaní o Dohode o partnerstve a spolupráci začne 4. júla 2008 v Bruseli.

Expert na Rusko, prof. Dutkiewicz, povedal v májovom rozhovore pre EurActiv, že problémom európsko-ruských vzťahov je aj to, že Únia “nevie, čo od Ruska chce. Na jednej strane chcú stály prístup k ruským prírodným zdrojom, ale čo ďalej, to ešte nie je jasné.” Rusko tiež podľa neho čelí dileme, ktorú pomenoval už H. Kissinger – kto vlastne Európsku úniu reprezentuje. “Na druhej strane, aj Rusi sú zmätení, pretože pri type zahraničnej politiky, ktorú robia sa viac orientujú na bilaterálne vzťahy, než na multilaterálne. Takže majú veľký problém pochopiť, čo to Európska únia je. Nevyplýva to z nevedomosti, študujú Úniu a presne vedia kto je kto, kde a prečo. Problém je, že nevedia ako sa s tým vyrovnať. Napríklad rotujúce Predsedníctvo EÚ. Zmätení sú najmä z toho, že sa môže stať, že EÚ napreduje v rokovaniach s Ruskom a potom môže jedna krajina zablokovať celý proces.” Prof. Dutkiewicz prednášal na Slovensku v rámci projektu Excelentná univerzita.

REKLAMA

REKLAMA