EÚ a USA skončia bojkot pomoci Palestíne

EÚ, USA aj Izrael sľúbili poskytnutie diplomatickej podpory a naštartovanie procesu poskytovania pomoci orgánom Palestínskej samosprávy potom, čo došlo k sformovaniu núdzovej vlády s vylúčením Hamasu.

Krátka správa:

Situácia v Palestíne si vynútila obrat v politike EÚ aj USA, ktoré sa rozhodli poskytnúť plnú diplomatickú podporu a poskytnutie pomoci núdzovej vláde Salama Fajáda, ktorý bol vymenovaný za premiéra palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom po rozpustení vlády Hamasu.

K rozpusteniu vlády Hamasu došlo potom, čo ozbrojenci tejto organizácie prevzali kontrolu nad pásmom Gazy, kým pod správou ich politického rivala Fatahu ostal západný breh Jordánu. Rozpustenie vlády uznala tzv. Štvorica (USA, EÚ, OSN a Rusko) „nevyhnutnosť a legitímnosť rozhodnutí“ prezidenta Abbása.

USA sa vyjadrilo slovami Condoleezzy Riceovej, ktorá zavolala dezignovanému palestínskemu premiérovi s tým, že „USA obnovia plnú pomoc palestínskej vláde a normálne vzťahy medzi vládami“. Riceová takisto naznačila záujem USA na nadviazaní „normálnych ekonomických a komerčných väzieb“, ktoré boli prerušené od začiatku roku 2006, keď hnutie Hamas zvíťazilo v parlamentných voľbách. USA tiež sľúbilo poskytnúť prostredníctvom OSN pomoc vo výške 40 miliónov dolárov a prezident Bush chce presvedčiť Kongres, aby uvoľnil 86 miliónov dolárov pre budovanie bezpečnostných zložiek.

V Luxemburgu sa vyjadrilo niekoľko ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ za okamžité poskytnutie pomoci, ktorá bola tiež pozastavená odvtedy, ako hnutie Hamas v marci 2006 sformovalo vládu. EÚ je pritom najväčším medzinárodným donorom a zdrojom pomoci pre orgány Palestínskej samosprávy a počas uplynulých dvoch rokov poskytla finančné prostriedky vo výške 522 miliónov dolárov. Nový minister zahraničných vecí Francúzska Bernard Kouchner povedal: „Mali by sme im pomôcť priamo a tak rýchlo, ako je možné.“

Ministerka zahraničných vecí Izraela Cipi Livniová sa vyjadrila, že Izrael je pripravený uvoľniť prostriedky z daní a ciel v hodnote miliónov dolárov, ktoré zadržal počas posledného roka. „Verím, že toto je príležitosť pracovať s novou vládou,“ povedala Livniová a dodala, že cieľom stratégie Izraela je „urobiť jasný rozdiel medzi umiernenými a extrémistami“.

Hamas je považovaný za extrémistickú organizáciu, pretože neuznáva Izrael, predchádzajúce mierové dohody a nechce sa vzdať násilia ako politického prostriedku, kým hnutie Fatah, ktoré bolo kedysi pre Izrael nepriateľom číslo jeden, je v súčasnosti vnímané ako umiernený partner, s ktorým je možné rokovať.

Miroslav Mikolášik (EPP-ED) sa počas vystúpenia v Európskom parlamente opýtal: “Ako máme pracovať na pomoci palestínskemu občanovi, ktorý žije v utečeneckom tábore, nemá zamestnanie a je v žalostných sociálnych podmienkach, keď si ten istý palestínsky občan vo voľbách vyberie hnutie, ktoré terorizmom žije a jeho cieľom je zničiť svojho suseda, Izrael? Ako máme pracovať na naplnení dohôd z Osla a zrealizovaní vzniku dvoch rovnocenných štátov Palestíny a Izraela, keď jeden z partnerov sníva o tom, že vojnou a terorizmom zničí samotnú existenciu suseda, s ktorým by mal mierumilovne spolunažívať?” Vyzval na kontrolu, kam prostriedky pomoci pôjdu: “(N)emalo by sa stávať, aby humanitárna pomoc, ktorú tam EU poskytuje, končila” netransparentne v rukách teroristických organizácií.

Prezident Bush, ktorý sa má 19. júna stretnúť s premiérom Izraela Ehudom Olmertom, by chcel využiť súčasný vývoj na to, aby Olmerta presvedčil, že je vhodný čas na opätovné naštartovanie mierového procesu.

REKLAMA

REKLAMA