EÚ a USA vyvíjajú tlak na Srbsko

Európski a americkí diplomati povzbudzujú Belehrad a Moskvu k prijatiu plánu OSN o štatúte Kosova. Tieto iniciatívy sú súčasťou finálnej fázy prijímania dokumentu navrhnutého Špeciálnym vyslancom OSN pre Kosovo, Marttim Ahtisaarim.

Krátka správa

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí USA, Nicholas Burns, zapríčinil 17. apríla 2007 počas svojej návštevy Belehradu vlnu hnevu po tom, čo navrhol, že USA by mohli uznať nezávislosť Kosova aj v tom prípade, ak by Rusko v Bezpečnostnej rade OSN toto riešenie vetovalo. Plán OSN predpokladá istú formu nezávislosti pre Kosovo, ktoré je od roku 1999 pod medzinárodnou civilnou a vojenskou správou.

Srbská vláda vo svojej reakcii na Burnsove vyjadrenia varovala, že žiadny členský štát OSN nemôže jednostranne uznať kosovskú samostatnosť: „Belehrad bude plne odmietať každé neplatné uznanie nezávislosti Kosova, nakoľko by taký krok znamenal priame zasahovanie tých štátov do vnútorných záležitostí Srbska.“

USA dúfajú v zvýšenie medzinárodného úsilia vyriešiť otázku Kosova cestou jeho nezávislosti. Na druhej strane Srbsko je neoblomné a nechce sa svojej provincie vzdať. Dostalo sa mu veľkej podpory z Ruska, ktoré sa obáva, že by prijatie plánu vytvorilo nebezpečný precedens a Kosovo by sa tak mohlo stať vzorom pre južné Osetsko a stredné Dnestersko.

Rusko je jedným z piatich stálych členov BR OSN, ktoré disponujú právom vetovať akýkoľvek predložený návrh rezolúcie. Rusko deklarovalo, že ak nebude Srbsko stotožnené s Ahtisaariho plánom pre Kosovo, využije svoju právomoc veta. Navrhovaný plán predpokladá istú formu nezávislosti provincie pod medzinárodných dohľadom, teda štátnosť Kosova so silnou európskou prítomnosťou v regióne.

EÚ je v tejto otázke taktiež nejednotná. Aj keď ako celok navonok deklarovala podporu nezávislosti Kosova, niektoré členské krajiny, napríklad Slovensko alebo Španielsko, vyjadrili skôr rezervovaný alebo odmietavý postoj. Krajiny argumentujú možnosťou vytvorenia precedensu v prípade iných regiónov so snahami osamostatniť sa.

Srbskí lídri odmietli Ahtisaariho plán s tým, že sú ochotní poskytnúť a garantovať Kosovu štatút, ktorý by bol „viac ako autonómia, ale menej ako nezávislosť.“

Komisár pre rozširovanie Olli Rehn v tejto súvislosti vyjadril znepokojenie: „Ak BR OSN neschváli rezolúciu, riskujeme tým na Balkáne nestabilitu a chaos.“

20. apríla 2007 navštívia Moskvu americkí a európski diplomati s úmyslom diskutovať s Ruskom o Kosove. Diskusia by mala prebehnúť na platforme tzv. Kontaktnej skupiny pre Balkán, ktorej členmi sú USA, Rusko, Veľká Británia, Nemecko, Taliansko a Francúzsko.

Nemecko, ktoré je v súčasnosti predsedníckou krajinou a taktiež G8, vyjadrilo nádej, že dôjde k vymotaniu sa Kosova a Srbska zo slepej uličky ešte pred nadchádzajúcim júnovým summitom krajín G8.

REKLAMA

REKLAMA