EÚ chce, aby na Haiti „viala jej vlajka“

Európska únia je pod čoraz väčším tlakom, aby na Haiti podnikol návštevu niektorý z jej najvyšších predstaviteľov a tým na ostrove „zabodol vlajku“ Únie. Haiti sa tak stáva prvou skúškou fungovania inštitúcií Európskej únie po tom ako začali fungovať podľa Lisabonskej zmluvy.

Pozadie

Haiti je najchudobnejšia krajina na západnej pologuli. Počas svojej existencie zažila mnoho násilia. Vo februári 2004 zvrhlo ozbrojené povstanie tamojšieho prezidenta Jean-Bertranda Aristidea. Následne nato začala na Haiti vládnuť provizórna vláda s pomocou MINUSTAH, stabilizačnej misie OSN na Haiti, ktorá zabezpečuje pokojný priebeh. V roku 2006 vyhral prezidentské voľby v krajine jej súčasný prezident René Préval.

Zemetrasenie, ktoré krajinu zasiahlo 12. januára so silou 7 stupňov Richterovej stupnice bolo najsilnejším, ktoré Haiti postihlo od roku 1770. Epicentrum zemetrasenia sa nachádza len 10 míľ na západ od hlavného mesta krajiny, Port-au-Prince, ktoré má dva milióny obyvateľov.

V súčasnosti sa počet obetí odhaduje na 300 tisíc. Haitská vláda už 150 tisíc z nich pochovala v masovom hrobe v Port-au-Prince.

Eurokomisár pre humanitárnu pomoc Karel de Gucht priletel do Port-au-Prince 21. januára. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné vzťahy Catherine Ashton sa v rovnaký deň stretla vo Washingtone s americkou ministerkou zahraničných vecí Hillary Clintonovou.

Postoje

Dnes (25. januára) sa v Bruseli začína dvojdňový míting ministrov zahraničných vecí EÚ, pričom jednou z hlavných tém programu bude práve reakcia EÚ na situáciu na Haiti.

Herman Van Rompuy, nový stály prezident Európskej únie,  hlavy štátov a vlád požiadal o prediskutovanie celej situácie aj na neformálnom summite, ktorý sa uskutoční 11. februára.

Na výnimočnom ministerskom stretnutí minulý pondelok už členské štáty prisľúbili zemetrasením postihnutej karibskej krajine humanitárnu pomoc vo výške 92 miliónov eur. Tá je navýšením sumy 30 miliónov eur, ktoré predtým Haiti prisľúbila Európska komisia.

V rámci ďalšej pomoci nehumanitárneho charakteru vyčlenila EÚ ďalších 100 miliónov eur. Tie majú slúžiť najmä na obnovu vládnych štruktúr.

Počas najbližšieho stretnutia ministri prediskutujú aj zapojenie jednotiek „žandárskeho“ typu pod taktovkou OSN. Zatiaľ ešte nie je jasné, či pri tom EÚ použije vlastnú Európsku žandársku jednotku (EGF) so sídlom v Taliansku alebo či jednotlivé krajiny pošlú žandárske jednotky nad tento rámec, vyjadrili sa diplomati.

EGF pozostáva z jednotiek šiestich krajín – Francúzska, Talianska, Holandska, Portugalska, Španielska a Rumunska. Niektoré krajiny, ako napríklad Veľká Británia, nemajú žandárske jednotky a preto sa na týchto zásahoch nezúčastňuj.

Televízne správy vyvolávajú dojem, že pomoc zo strany Spojených štátov je masívna a že americké jednotky nahrádzajú v boji s prírodným nešťastím haitskú vládu. Francúzski reportéri tvrdia, že americká armáda, ktorá ovláda letisko hlavného mesta, uprednostňuje pri udeľovaní povolenia na pristátie svoje vlastné lietadlá.

Spravodajcovia zároveň citovali zatrpknutých občanov Haiti, ktorí sa sťažovali, že ich situáciu zahraničné veľmoci ako Spojené štáty, Francúzsko či Kanada len využívajú na súťaženie o to, komu sa podarí si získať viac medzinárodnej prestíže.

Francúzsko viditeľne vyvíja úsilie o väčšiu prítomnosť na Haiti, „v krajine, ktorá trpí vo francúzskom jazyku,“ ako sa prednedávnom v Bruseli vyjadril špeciálny francúzsky splnomocnenec pre frankofónny jazyk a Jean-Pierre Raffarin. Ten zároveň podotkol, že kreolský jazyk, ktorý je miestnym jazykom, vychádza z francúzštiny.Haiti je bývalá francúzska kolónia. 

Inštitucionálna kontroverzia EÚ

V predchádzajúcich dňoch sa Vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničie Catherine Ashton dostalo kritiky za to, že necestovala na Haiti. Hoci diplomatická služba, ktorú má na starosti, je ešte len v zárodkoch, už dnes sa hovorí o tom, že by mala zohrávať v EÚ podobnú úlohu ako americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová v Spojených štátoch.

Pri rozhovore s novinármi v Bruseli však veľvyslanec z jedného z väčších členských štátov EÚ podotkol, že naliehavosť tkvie v poskytovaní pomoci obetiam, a nie v diskutovaní inštitucionálnych záležitostí.

„Pomoc obetiam je to, čo je podstatné. Nemali by sme sa strácať v teoretických diskusiách. Máme stav pohotovosti,“ žiadal. Zároveň dodal, že chvíľku potrvá, kým budú európske inštitúcie plne fungovať v súlade s Lisabonskou zmluvou a dodal, že Catherine Ashton ešte ani nie je formálne potvrdená do svojej funkcie. K tomu dôjde až 9. februára v Európskom parlamente, kde budú poslanci hlasovať o vyjadrení dôvery pre druhú Barrosovu komisiu.

„Táto nová Európska únia potrebuje čas, kým sa zavedie,“ povedal a dodal: „Európska diplomatická služba? Tá neexistuje. Návrh rozhodnutia by mal byť schválený inšalláh (ak Boh dá) do konca apríla. Ten dátum je extrémne blízko.“

Zmienený diplomat zároveň obhajoval, že odpoveď EÚ na krízy ako je tá na Haiti, je tímovým úsilím ministrov zo všetkých 27 členských štátov Európskej únie a Vysokej predstaviteľky pre zahraničie Ashton.

„Plne rozumiem politický postoj, že by sa mala Európska únia prezentovať. Ale vážne, nejdeme na Haiti len pre to potešenie, aby sme sa zviditeľnili keď je nutné dopraviť tam lietadlá s humanitárnou pomocou. Buďme aspoň trochu slušní,“ povedal veľvyslanec a dodal: „Prioritou nie je, aby sa v Port-au-Prince zviditeľnili pán X alebo pani Y, dočerta.“

Člen Ashtonovej kabinetu novinárom v piatok povedal, že Ashtonovej návšteva na Haiti sa už pripravuje no zatiaľ sa pevne nestanovil dátum.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA