EÚ chce na prírodné katastrofy reagovať rýchlejšie

Na celom svete, vrátane Európy, narastá počet prírodných katastrof. Komisia preto včera predstavila plán, ktorý ma zefektívniť a urýchliť spôsob, akým EÚ reaguje na tieto udalosti.

Eurokomisárka pre humanitárnu pomoc a odpoveď na krízy Kristalina Georgieba povedala, že nová schéma Únii umožní okamžite využívať prostriedky, ktoré má k dispozícii v prípade prírodnej katastrofy a členským štátom sa tak dostane rýchlejšej pomoci. V súčasnosti keď dôjde k podobnej situácii sa Komisia členských štátov pýta na to, aké kapacity sú oni sami schopní uvoľniť a následne čaká na ich odpoveď.

Podľa nového navrhovaného systému vznikne Európske zariadenie pre odpoveď na krízu, ktoré sa bude zakladať na existujúcich skúsenostiach a kapacitách členských štátov a Komisie. Podľa Georgievy si tak nebude vyžadovať vytváranie nových štruktúr a jeho výsledkom nebude zvýšenie byrokratickej záťaže. Jeho cieľom je naopak dosiahnutie efektívnejšej koordinácie v prípade prírodnej katastrofy. Súčasný návrh na vytvorenie zariadenia by sa mal budúci rok pretaviť do nového zákona, uviedla eurokomisárka.  

Za posledných 35 rokov sa výskyt prírodných katastrof zvýšil päťnásobne a výška škôd vzrástla sedem až osem násobne, povedala Georgieva. Priemerne sa tak náklady spojené s nešťastím pohybujú približne na úrovni sedemdesiat miliárd eur a celkový počet osôb zasiahnutých katastrofou sa vyšplhal na 230 miliónov. Európsky kontinent postihujú najčastejšie záplavy a lesné požiare spôsobené najčastejšie letnými horúčavami, pričom intenzita ich výskytu vzrástla.

Hoci EÚ v súčasnosti trápi kríza, s ktorou sa spája šetrenie verejných zdrojov, až 90 percent európskych občanov sa vyjadrilo v prospech vytvorenia centra pre koordináciu pomoci a rýchlu odpoveď na krízu. Eurokomisárka však zdôraznila, že táto iniciatíva o zosúladenie odpovede na prírodné katastrofy nezmenšuje zodpovednosť členských štátov za civilnú ochranu. „Je dôležité pochopiť, že návrhy Komisie nepodrývajú národnú zodpovednosť krajín,“ povedala doslovne Georgieva.

Na otázku EurActivu, aby viac objasnila efektívnosť vynakladaných nákladov, komisárka povedala, že v ostatných rokoch Únia minula viac prostriedkov ako mala vyčlenených na odpoveď na krízy, a to pomocou realokovania nevyužitých fondov a financií. Len v roku 2009 poskytla EÚ humanitárnu pomoc vo výške viac ako miliarda eur približne 150 miliónom ľuďom. V budúcnosti by sa podľa Georgievy mala Únia najprv rozhodnúť, aké ciele chce dosiahnuť a až potom zvážiť, koľko prostriedkov je na to ochotná vyčleniť.

Zároveň dodala, že do budúcna chce, aby každé vynaložené euro malo čo najväčší dopad. Jedným zo spôsobov ako to dosiahnuť bude aj úzka spolupráca s komisárom pre rozvoj Andrisom Piebalgsom, komisárkou pre vnútorné záležitosti Ceciliou Malmström a službou pre vonkajšiu činnosť Catherine Ashtonovej. „Inštrukcie sú veľmi jasné: potrebujeme sa skoordinovať s našimi kolegami, s ktorými môžeme dosiahnuť viac tým, že budeme menej míňať,“ povedala. Zároveň dodala, že do novej diplomatickej služby EÚ vkladá veľkú nádej, keďže by mohla prispieť k lepšej koordinácii medzinárodného úsilia. Časť jej úradu však ostane mimo novej inštitúcie, keďže prírodné nešťastia niekedy postihujú aj samotnú EÚ, nielen tretie krajiny, uviedla na záver.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA