EÚ chce zastaviť migráciu z Afriky

Lídri EÚ sa vo štvrtok dohodli, že sa pokúsia zastaviť migráciu z Afriky. Nástrojom majú byť aj podobné dohody, ako EÚ podpísala s Tureckom.

Počet utečencov a migrantov prichádzajúcich do Grécka je výrazne nižší, ako minulý rok. No zosilneli migračné toky z Afriky.

Minulý rok prišlo do Talianska 154 000 ľudí, tento rok to bude viac. Podľa vyhlásenia talianskej pobrežnej stráže, len vo štvrtok bolo pri pobreží Líbye zachránených 1 400 migrantov.

Plavba zo Severnej Afriky je dlhšia a nebezpečnejšia – čo dosvedčuje aj vyšší počet obetí.

Dohody o obmedzení migrácie

EÚ sa snaží oslabiť migračný tlak podobným spôsobom, ako na turecko-európskej hranici. Africkým krajinám ponúka dohody o obchode a investíciách, výmenou za spoluprácu pri navracaní migrantov.

„Nie je to len o peniazoch, je to o výraznom zlepšení kapacít a šancí ľudí v týchto afrických krajinách, a o poskytnutí nádeje“, povedala Angela Merkel po príchode na bruselský summit. Nemecká kancelárka sa nedávno vrátila z trojdňovej cesty po Afrike, kde rokovala s lídrami aj o migrácii.

Výmenou za hospodársku pomoc majú africkí partneri súhlasiť so sprísnením hraničných kontrol a navracaním migrantov, ktorí budú označení za ilegálnych (nebude im poskytnutý azyl, alebo iná forma ochrany).

Vo vyhlásení zo summitu sa píše: „Potrebujeme viac snahy na zabrzdenie toku neregulárnej migrácie, najmä z Afriky, a zlepšenie miery návratu (migrantov).“

Lídri odsúhlasili plán pripravený šéfkou európskej diplomacie Fredericou Mogherini, aby bol tento nový prístup odskúšaný s piatimi krajinami: Niger, Nigéria, Mali, Senegal a Etiópia. Prvé výsledky by mali byť predstavené na summite v decembri, s výhľadom na rozšírenie zoznamu.

Môžu sa na ňom ocitnúť aj krajiny, ktoré ľudskoprávne organizácie považujú za vysoko problematické – napríklad Eritrea, označovaná za „Severnú Kóreu Afriky“. Kvôli represívnemu režimu v krajine mali doteraz Eritrejčania vysokú šancu na poskytnutie azylu.

Problém s tureckou dohodou

Implementácia dohody s Tureckom je ale problematická. Počet migrantov po jej podpise poklesol, no podľa niektorých expertov to nie je riešenie, ale časovaná bomba. Jeden z hlavných architektov dohody, Gerald Knaus, varoval, že lídri EÚ sú nebezpečne optimistickí, pokiaľ ide o výsledky jej implemntácie. Varovnú analýzu vydal aj think-tank European Stability Initiative, v ktorom Knaus pôsobí.

Čísla ukazujú, že vracanie migrantov do Turecka napreduje veľmi pomaly. Zatiaľ takto z Grécka odišlo len asi 600 osôb. Grécke imigračné úrady sú zavalené žiadosťami, ktorých množstvo nemajú možnosť zvládnuť. Ostatné krajiny EÚ im neposkytli adekvátnu pomoc.

Ukazuje sa tiež, že grécki azyloví súdni úradníci odmietajú automaticky uznávať Turecko za “bezpečnú krajinu”. Odvolávajú sa na medzinárodné právo a pravidelnú kritiku voči Erdoganovmu režimu za nedodržiavanie ľudských a občianskych práv, a diskrimináciu etnických menšín.

Dohoda s Tureckom môže padnúť skôr, ako začne byť implementovaná. V posledných dňoch viacerí tureckí predstavitelia pohrozili, že ak EÚ nezruší do konca roka vízovú povinnosť, vypovedia ju. Turecká vláda neplánuje splniť podmienku EÚ, aby upravila antiteroristické zákony tak, aby nemohli byť zneužívané na potláčanie ľudských a občianskych práv.

Taliansko navyšuje rozpočet na migráciu

Talianski diplomati privítali, že EÚ venuje vyššiu pozornosť Afrike. Premiér Mateo Renzi považuje za osobný úspech aj to, že závery spomínajú „značné“ finančné úsilie, ktoré jeho krajina vynakladá na migrantov.

Renzi diskutuje s Európskou komisiou o budúcoročnom národnom rozpočte, ktorý pravdepodobne prekročí európske fiškálne pravidlá. Je pravdepodobné, že aj výdavky na migráciu budú omnoho vyššie, než je Brusel zatiaľ ochotný akceptovať.

Späť k Schengenu?

S posilňovaním spoločných vonkajších hraníc sa majú postupne rušiť „dočasné kontroly“, ktoré zaviedli na vnútorných hraniciach viacerí členovia Únie.

No pôvodný text vyhlásenia bol oslabený. Nehovorí o „postupnom návrate k zóne bez hraníc“, ale o odstránení hraničných kontrol „podľa aktuálnych potrieb“.

V4 navrhne alternatívu spoločnej azylovej politiky

Premiér Fico počas prvého dňa rokovaní oznámil, že krajiny V4 prídu s očakávanou alternatívou spoločnej azylovej politiky budúci týždeň. Na návrhu spolupracuje s Európskou komisiou, a rokovať o nej bude decembrový summit.

„Kvóty sú politicky mŕtve, nikto ich nerešpektuje, nikto ich neaplikuje, ale právne žijú, lebo rozhodnutie ministrov vnútra stále existuje,“ skonštatoval premiér Fico.

Detaily alternatívneho riešenia nie sú známe. Na neformálnom summite v Bratislave predstavitelia V4 hovorili o „flexibilnej solidarite“. Včerajšie Ficove vyhlásenie v Bruseli šlo v podobnej línii: každý členský štát ochotný prejaviť solidaritu, ale každý to môže spraviť iným spôsobom.

REKLAMA

REKLAMA