EÚ nechápe motivácie migrantov, upozorňuje štúdia

Európa nezvláda utečeneckú krízu v Stredomorí, pretože vychádza z mylných predpokladov, tvrdí Európsky inštitút pre migračnú politiku.

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) aktuálne vo svete registruje 51 miliónov utečencov, vysídlencov a žiadateľov o azyl, najviac od skončenia druhej svetovej vojny.

Podľa odhadov európskych orgánov minulý rok k brehom EÚ dorazilo 250 000 migrantov a utečencov, tento rok by ich mohlo byť až dvakrát toľko. „Máme indikácie, že až 450 -500 tisíc migrantov čaká v Líbyi na nalodenie,“ povedal pred týždňom kapitán záchrannej lode Nick Cooke-Priest pre britský denník the Guardian.

Európski lídri sa pokúšajú nájsť riešenie, ktoré by pomohlo spomaliť príval migrantov a utečencov  z Blízkeho východu a Afriky. Okrem medializovaných „povinných kvót“, ktoré by odbremenili TalianskoGrécko o 40 000 žiadateľov o azyl a prerozdelili administratívnu záťaž medzi 23 členských štátov, EÚ plánuje aj zintenzívniť boj proti gangom prevádzačom a to vrátane nasadenia vojenskej techniky na ničenie pašeráckych lodí.

Jacob Townsend a Christel Oomen z Európskeho inštitútu pre migračnú politiku (MPI) sa domnievajú, že EÚ nemá vhodné nástroje na boj proti sieťam pašerákov. „Organizovaný zločin sa vyvíja rýchlejšie než politika vlády…nemusia čakať na legislatívnu zmenu, alokáciu z rozpočtu. Pašeráci operujú v sieťach, ktoré sa neustále menia a prispôsobujú svoje metódy zmene európskej ochrane hraníc,“ tvrdia v štúdii „Pochopenie cesty migrantov“.

Riešenie nebude „rýchle“, pretože pašerácke siete nie sú dobre zmapované a nepoznáme tak ich skutočne slabé miesta.  

Motivácia sa časom mení

Townsend a Oomen ďalej tvrdia, že tvorcovia politík dostatočne nechápu motivácie migrantov a prečo sa niektorí rozhodnú vydať sa na strastiplnú cestu cez Stredomorie, iní ostanú v tranzitných krajinách alebo sa rozhodnú vrátiť. Neexistujú podľa nich „statické“ pull (to, čo migranta láka na cieľovej destinácii) a push faktory (to, čo ho vyháňa z domova) ale motivácia migrantov sa časom mení.

„Človek utekajúci pred konfliktom hľadá predovšetkým bezpečie a často sa preto vydá na potenciálne nebezpečnú cestu, ako napríklad Somálci, Sýrčania či Eritrejci. Tí, čo sa ale rozhodnú odísť z tranzitnej krajiny, ako napríklad Sýrčania, ktorí utekajú pred novým konfliktom v Iraku, odchádzajú, pretože dúfajú v dlho-trvajúce riešenie a nie iba v presun do najbližšej bezpečnej krajiny.“

Štúdia tvrdí, že potenciálni azylanti poznajú riziká spojené s nebezpečnou cestou avšak často ich podceňujú. „Smrť alebo zranenie v tranzitnej krajine sa môže zdať príliš abstraktná v porovnaní s ťažkosťami, ktoré zažívajú doma.“

Krátkodobé problémy utečenci a migranti navyše posudzujú v porovnaní s dlhodobým cieľom a to je usadiť sa v bezpečí v Európe. Z rozhovorov s približne 120 migrantmi ale tiež vyplynulo, že pri dlhodobom plánovaní zvažujú aj faktory na ktoré vplýva európska politika – možnosti zamestnať sa, či integrovať sa do spoločnosti.

Výskum však poukázal, že len málo z nich skutočne rozumie azylovej a migračnej politike EÚ a ich rozhodnutie vydať sa do tej či onej krajiny EÚ sa často opiera len o odporúčania zo strany rodiny alebo komunity žijúcej v konečnej destinácii.

Politici by sa preto mali zamerať na posilnenie spolupráce s tretími krajinami prostredníctvom diplomacie a rozvojovej pomoci ale aj prísnejšie uplatňovať politiku „návratu“ migrantov, ktorí nemajú na základe medzinárodného práva nárok na ochranu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA