EÚ obišla Litvu. S Ruskom hovoriť bude

Litva s námietkami neuspela, ministri odsúhlasili, že rokovať s Ruskom o novej Dohode o partnerstva a spolupráci sa bude. Podľa Kubiša by situácia mohla byť iná, ak by išlo o veľkú krajinu EÚ.

GAERC (Kouchner, Solana, Ferrero-Waldner)
zdroj: Francúzske predsedníctvo EÚ

Pozadie

Rokovania o novej partnerskej dohode s Ruskom sa mali začať 16. septembra pod vedením Európskej komisie. Nový dokument mal nahradiť dohodu uzatvorenú v roku 1997 s platnosťou na 10 rokov, ktorá upravovala obchod a širšiu ekonomickú spoluprácu medzi Európou a Ruskom.

Gruzínsko-ruská vojna v auguste 2008 tieto plány zmenila. “Rokovania o dohode o partnerstve budú odložené, až kým sa vojská nestiahnu na pozície z pred 7. augusta”, uviedli lídri EÚ v záveroch mimoriadneho summitu, ktorý sa konal 1. septembra.

Vo svetle námietok z Poľska, Litvy a ďalších krajín, summit EÚ zo 16. októbra oddialil rozhodnutie o obnovení rokovaní s Moskvou, až do času, kým Komisia publikuje svoje hodnotenie vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskom. Komisia v dokumente z 5. novembra napísala, že by sa v rokovaniach malo pokračovať “po prvé, preto, že to umožní EÚ, aby sledovala svoje záujmy vo vzťahu k Rusku a po druhé, pretože je to najlepší spôsob, ako jednať s Ruskom na základe jednotnej pozície”“.

Otázky

Stretnutie „jumbo GAERC“, spoločné rokovanie ministrov zahraničných vecí EÚ (General Affairs and External Relation Council) s ministrami obrany, nebolo schopné dospieť k spoločnej pozícii voči Rusku. Malý pobaltský štát Litva naďalej nie je stotožnený s obnovením rokovaní s Moskvou.

Nakoľko ale EÚ nepotrebuje v tomto prípade jednomyseľnosť, rokovania môžu napredovať aj bez súhlasu Litvy. Situácia by bola iná, keby EÚ v septembri po ruskej invázii do Gruzínska rozhovory suspendovala. Ako ale hovorí francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, Európska rada vtedy rozhodla len o ich odložení.

Kedže však takéto rozhodnutie nesie veľkú politickú váhu, Komisia a Rada vyvinuli veľké úsilie s cieľom dosiahnuť jednomysleľnosť. Dokonca i Poľsko, tradičný oponent Ruska, súhlasilo s prevládajúcim názorom, že rokovanie s Moskvou je najlepší spôsob ako ochrániť záujmy EÚ.

I pre krajiny, ktoré podporovali obnovenie rozhovorov, bol fakt, že sa pri tom obíde názor malého členského štrátu pomerne „silná kavá“. Slovenský minister zahraničia Ján Kubiš, pre EurActiv povedal, že ak by sa rozhodnutiu bránila väčšia krajina, veci by “možno” dopadli “inak”.

Predstavitelia inštitúcií EÚ odmietli politické implikácie rozhodnutia. V mene Rady, francúzsky minister zahraničia Bernard Kouchner vyhlásil, že “dialóg s Ruskom musí pokračovať”. Podľa neho to ale neznamená, že Únia ignoruje fakt, že Rusko pretvorilo hranice Gruzínska keď umožnilo Abcházsku a Južnému Osetsku jednostranne vyhlásiť nezávislosť.

Komisárka pre vonkajšie vzťahy Benitta Ferrero-Waldner povedala, že sa teraz bude hľadať dátum, kedy sa rozhovory opäť začnú. Bude to niekedy po 14. novembri, kedy sa koná summit EÚ-Rusko a po druhom kole rokovaní o post-konfliktnom usporiadaní v Ženeve, naplánovaných na 18. novembra.

“Toto neznamená, že dávame Rusku darček a neznamená to, že meníme našu pevnú pozíciu pokiaľ ide o udalosti z leta. Ruské konanie voči Gruzínsku zostáva neakceptovateľné”, uviedla Ferrero-Waldner.

Pozície

Gruzínsky premiér Grigol Mgaloblišvili namietal proti obnoveniu rokovaní medzi 27-čkou a Ruskom. “Niet žiadnych pochýb o tom, že dnes Rusko priamo porušuje Sarkozym dojednaný plán prímeria. Gruzínsko zostáva národom násilne okupovaným cudzou mocnosťou”, uvádza sa v oficiálnom vyhlásení.

“Vyhlásiť misiu za skončenú a vrátiť sa k bežným veciam vo vzťahu s Ruskom by mohlo povzbudiť Ruskú federáciu, aby pokračovala s agresívnymi akciami proti Gruzínsku a východným susedom EÚ”.

REKLAMA

REKLAMA