EÚ požaduje zastavenie bojov v Libanone

Ministri zahraničných vecí sa síce nezhodli na požiadavke okamžitého zastavenia bojov, ale súhlasili s potrebou politického zmierenia ešte pred vyslaním mierovej sily do regiónu.

 

Pozadie

Nové kolo násilia medzi Izraelom a Hizballáhom odštartovalo 12. júla 2006, keď militanti Hizballáhu napadli izraelských vojakov na hranici s Libanonom. Sedem vojakov pri tom zabili a dvoch uniesli.

Hizballáh pokračoval v odpaľovaní rakiet na Izrael. Izrael vyslal do Libanonu pozemné sily a letecky útočil na ciele Hizballáhu. To viedlo k strate na ľudských životoch a vlne kritiky na účet Izraela za neprimeranú reakciu. Izraelčania ofeznívu silne podporili.

Aj USA vyjadrili Izraelu podporu s cieľom „trvalého mieru“. To sa dá interpretovať ako izraelské želanie „skončiť prácu“, čo by znamenalo buď vykorenenie Hizballáhu, alebo aspoň vážne oslabenie jeho sily.

Vojenskí pozorovatelia na Blízkom východe sa pýtajú, či je to realistické a vyjadrili znepokojenie ohľadom širších dopadov na Libanon, kde hrozí vzniknutie vážneho chaosu.

Ministri zahraničných vecí EÚ chceli zo svojho mimoriadneho stretnutia v Bruseli 1. augusta 2006 vyslať jasné posolstvo ku kríze na Blízkom východe. Zároveň nechceli vyvolať dojem, že sa nevedia dohodnúť.

Veľké vnútorné nezhody v EÚ kvôli vojne v Iraku v roku 2003 možno interpretovať ako zlý bod pre ambície na spoločnú zahraničnú politku.

Otázky

V rezolúcii z 1. augusta, ktorú navrhlo Fínske predsedníctvo vyzvala Rada ministrov EÚ na „okamžité zastavenie bojov, po ktorom bude nasledovať trvalé prímerie“. Britský, nemecký, holandský, český a poľský tlak zablokovali návrh rezolúcie Predsedníctva. Aj USA odmietli myšlienku na okamžité, bezpodmienečné zastavenie bojov. Izrael naznačil, že bude v ofenzíve pokračovať ďalšie dva týždne.

Kompromisný text Rady EÚ pre vonkajšie záležitosti zostal jednotný. Je v súlade so skoršou požiadavkou Francúzska, ktoré vyjadrilo podporu OSN ako garančnej organizácie pre „trvalé riešenie odsúhlasené všetkými stranami“.

To je „nevyhnutná podmienka pre nasadenie medzinárodnej sily”, ktorá „vyžaduje silný mandát OSN na podporu politického urovnania konfliktu a libanonských vojenských síl”. USA sú proti tomuto návrhu a podporujú Izrael, ktorý tvrdí, že zmysluplná politická dohoda nemôže prísť bez predošlého nasadenie mierových síl na juhu Libanonu. Vo fínskom návrhu dohody sa píše, že medzinárodné jednotky nemôžu byť do regiónu vyslané skôr ako bojujúce strany neuzavrú politickú dohodu.

Rezolúcia z 1. augusta hovorí, že „členské štáty EÚ deklarovali svoju pripravenosť na účasť v takejto operácii za asistencie medzinárodných partnerov“. Ale až po dosiahnutí nejakého základného dohodového rámca.

Francúzsko, Taliansko, Fínsko, Poľsko, ŠvédskoŠpanielsko zvažujú vyslanie mierovej sily do Libanonu. Kandidátska krajina EÚ – Turecko a Indonézia naznačili, že sa možno zúčastnia. Očakáva sa, že v tomto prípade povedú jednotky Francúzi.

Pozície

Fínsky minister zahraničných vecí Ekki Tuomioja povedal, že EÚ vyzvala Bezpečnostnú radu OSN (BR OSN), aby sa „urýchlene zišla“ a odsúhlasila rezolúciu, ktorá ukončí boje. Tuomioja povedal: „z pohľadu ľudí, ktorí sú ohrození je hlavným záujmom, aby sa boje skončili“.

Nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier povedal, že „zastavnie bojov nie je to isté ako uzavretnie mieru. To môže prísť neskôr. Teraz musíme vyvíjať nátlak na Bezpečnostnú radu a neplýtvať viac časom“.

Francúzsky minister zahraničných vecí Philippe Douste-Blazy bol s posolstvom EÚ spokojný. Označil ho za „dôležitý krok“. „EÚ podporila rezolúciu, ktorú predložilo Bezpečnostnej rade Francúzsko”. Zároveň povedal, že Irán, ktorý je hlavným dodávateľom zbraní pre Hizballáh, tu môže ešte zohrať svoju úlohu. Douste-Blazy sa 31. júla stretol v Bejrúte s iránskym ministrom zahraničia.

Šéf zahraničnej politiky EÚ Javier Solana povedal, že „okamžité zastavenie bojov by malo viesť k trvalému mieru“. Solana tiež povedal, že španielsky minister zahraničných vecí Miguel Angel Moratinos trvá na návšteve Sýrie, ktorá je ďalším kľúčovým spojencom Hizballáhu, s cieľom spolupracovať na mieri.

Írsky minister zahraničia Dermont Ahern zdôraznil, že správa, ktorú vyslala EÚ nemôže nechať nikoho na pochybách o tom, že každý chce ukončenie vojny zo strany všetkých zainteresovaných: „Nikto nemôže povedať, že po našom dnešnom stretnutí dostali zelenú“. Ahern tak komentoval stretnutie v Ríme 26. júla 2006, ktorého výsledok si Izrael vyložil ako signál na pokračovanie svojej ofenzívy.

Ministerka zahraničných vecí Veľkej Británie Margaret Beckett povedala, že postoj Európy neznamená zelenú pre pokračovanie vojenskej ofenzívy Izraela: „Bola by som prekvapená a zdesená zároveň, keby to niekto odvodil z dnešných záverov“.

Francúzsko a Taliansko, ktorých jednotky sú súčasťou existujúcej sily OSN v Libanone – UNIFIL – povedali, že sú pripravené participovať na mierovej sile za predpokladu splnenia ich podmienok.

Európska únia zatiaľ odmietla požiadavku USA, aby zaradila libanonské hnutie Hizballáh na zoznam teroristických organizácií. Tuomioja tak odpovedal na list 213 členov amerického Kongresu, ktorý kongresmani adresovali Javierovi Solanovi. Fínske predsedníctvo však nevylúčilo, že v blízkej budúcnosti sa EÚ k tejto debate môže vrátiť. Hizballáh je podobne ako palestínsky Hamas, vojenskou organizáciou a politickou stranou zároveň. V súčasnej libanonskej vláde má dvoch ministrov.

Nasledujúce kroky

  • Ministri zahraničných vecí EÚ sa stretnú na neformálnej schôdzke v dňoch 1. a 2. septembra 2006 vo fínskom Lappeenrante.

REKLAMA

REKLAMA