EÚ prehodnocuje svoj „americký“ postoj voči Číne

Zákonodarcovia Európskeho parlamentu a analytici varujú pred vnímaním Pekingu z americkej perspektívy. Chcú tak docieliť, aby sa medzi EÚ a Čínou vyvinul „zrelší“ vzťah.

Rumunský poslanec Victor Bostinaru povedal, že Európa musí zvýšiť svoju úroveň akademických znalostí o Číne a tamojšej kultúre, aby si mohla vypracovať súdržnú stratégiu o tejto rastúcej veľmoci.

„Jediné informácie, ktoré máme, pochádzajú zo Spojených štátov. Európa sa pozerá na Čínu cez americké okuliare,“ povedal.

Bostinaru dodal, že potrebujeme viac výskumu na túto tému, v opačnom prípade bude videnie Číny v Európe „založené na klišé“.

Svoje slová predniesol včera (13. apríla) na 7. neformálnom dialógu EP o Číne, kde viacerí jeho kolegovia vyzvali k prehodnoteniu toho, ako Európska únia pristupuje k tejto ázijskej krajine.

Akademici a experti na čínsku kultúru na stretnutí povedali, že Európa sa bude musieť viac snažiť, aby videla svet z pohľadu Číny a upustila od tradičného strachu z rastúcich globálnych mocností. Prítomnosť Číny na svetovom dianí pritom v posledných rokoch významne vzrástla a krajina v súčasnosti zohráva prominentnú úlohu v zoskupení G20 aj pri medzinárodných klimatických rokovaniach. To so sebou prináša aj vyššiu opatrnosť zo strany Západu, ale analytici tvrdia, že posudzovať Čínu podľa európskych alebo amerických štandardov nie je vhodné.

Čínski akademici priznávajú, že klimatické zmeny sú zdrojom výnimočného vnútorného napätia v Číne, kde niektorí liberálnejší intelektuáli tlačia na viac kompromisov. Pekingské vedenie sa však snaží si udržať domácu stabilitu a preto váha s väčšími kompromismi, ktoré by sa mohli ťažko implementovať.

Podľa predstaviteľov sa v Číne odohráva aj ďalšia intenzívna debata, v ktorej niektorí sociológovia obhajujú liberálnejšiu politiku cenzúry. Vláda však naďalej drží pevnú ruku nad médiami a obáva sa, že dramatické zmeny by so sebou priniesli neistotu.

Postoje

Profesor Čínskych štúdií na Univesity of Leeds Flemming Christiansen povedal, že Čína ukázala, že vie zohrávať kľúčovú úlohu pri udržiavanú globálnej stability, minimálne pomocou svojej politiky kontroly pôrodnosti a schopnosti nasýtiť svoje obyvateľstvo.

„Čína nasycuje 20 percent svetovej populácie so siedmymi percentami obrábateľnej pôdy,“ povedal Christiansen.

Populačná kontrola Pekingu, ktorá v sebe zahŕňa politiku jedného dieťaťa, bola efektívna, ale vyšla draho, hovorí tento britský expert. „Ako sa populácia časom mení, budúci pracovníci budú musieť vytvárať viac pridanej hodnoty, aby boli schopní sa postarať o starnúce obyvateľstvo,“ dodal.

Urbanizácia so sebou tiež priniesla vážnu degradáciu životného prostredia, ale Čína ukázala, že vie riešiť svoje problémy, uzatvára Christiansen.

Odborník z misie Čínskej ľudovodemokratickej republiky pri EÚ Wang Yiwei povedal, že svet smeruje k obdobiu globálneho prehodnocovania v svetle súčasnej finančnej krízy. Dodal, že nie je potrebné sa báť Číny a varoval pred vnímaním svetových hráčov v americkom štýle, ktoré ich delí „na tých dobrých a zlých“.

Wang tiež poznamenal, že zvýšená účasť Číny v globálnych operáciách vo veľkom prispela k medzinárodným mierovým misiám. Zároveň dodal, že Čína bude robiť, čo môže v otázke klimatických zmien, ale varoval pred vyvíjaním prílišného nátlaku na Čínu. To by podľa neho viedlo k nestabilite, ktorá nie je v nikoho záujme.

Taliansky člen Parlamentu Vittorio Prodi povedal, že svet je na „prahu civilizačnej zmeny“ a mal by s Čínou jednať na báze vzájomného rešpektu, a nie predsudkov.

Spoluzakladateľ Brussels Institute of Chinese Contemporary Studies Glyn Ford povedal, že zatiaľ čo Európa debatuje o tom, či je Čína zodpovedným aktérom, mala by tiež zvážiť, či pohľad Pekingu o úlohe Európy na globálnom javisku nie je tiež skeptický. Povedal, že Európa je predmetom kritiky pre zaujatie nekonzistentných postojov v otázke jadrových zbraní, embarga voči Číne na dovoz zbraní a devalvácii yuanu. Ford tiež dodal, že čínske pôsobenie v Afrike otvorilo diskusiu o tom, či moderný čínsky imperializmus nie je lepším riešením ako európsky imperializmus posledných niekoľko storočí.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA